BRATISLAVA 31. augusta (SITA) - Česká speváčka Lucka Vondráčková predstavila na Slovensku svoj výberový dvojalbum Pelmel 1993 - 2007. Spolu obsahuje 37 skladieb vrátane najstarších piesní ako Marmeláda či Medvídek z plyše, ktoré vyšli v roku 1993 na začiatku jej kariéry. Fanúšikovia si v bohatej ponuke nájdu aj hity Džíny (1995), Kdo tě má rád (1995), Don diri don (1996), Páže (1996), Hodina duchů (2000) a Atlantida (1995). Pri výbere speváčka nezabudla ani na rozprávkovú pieseň Láska na 100 let z filmu Šmankote, babičko, čaruj! (1998), kde si aj zahrala. Pieseň Strach sa napríklad stala hraným hitom až dva roky po vyjdení.
"Na albume mám veľa obľúbených skladieb, som veľmi šťastná, že aj pesničky z roku 1993 môžem dnes spievať na koncertoch," povedala v rozhovore pre agentúru SITA Lucka Vondráčková. Ako dodala, mala šťastie, že jej albumy boli robené citlivo a texty boli adekvátne tomu, koľko mala v tom čase rokov. "Vždy som sa s nimi mohla stotožniť a hlavne vypovedali o tom, aký svet práve žijem." Na koncertoch si rada zaspieva viachlasne so svojimi hudobníkmi s gitarami Plot či Zimnú královnu, ktorá je "taká magicky tajomná, ide z nej trocha strach, ale pritom je rozprávková".
Lucka Vondráčková kedysi moderovala televízny program pre deti Marmeláda. Vedela, že bude mať pred sebou dlhú cestu, ale keďže ju práca nesmierne baví, išla vytrvalo za svojím cieľom. "Veľmi mi pomohlo a rozšírilo obzory to, že som sa venovala herectvu a potom išla na Filozofickú fakultu," zaspomínala si. Práca ju tak "šialene" bavila, že sa nenechala ničím a nikým zlomiť, ako sa to stávalo niektorým detským spevákom a hercom. "Myslím si, že je všeobecné pravidlo, že či už človek robí čokoľvek a má pred sebou neviem koľko prekážok, musí ich prekonávať, musí sa vždy postaviť, znova sa usmiať a ísť ďalej. A nájsť niekde tú silu, a keď sa mu to podarí, skutočne ide za svojím snom a za svojím prianím, tak nemôže neuspieť," prezradila svoj recept na úspech. V súčasnosti sa však venuje "len" spievaniu a herectvu. I keď dostáva často ponuky na moderovanie, rada ich prenechá profesionálom.
Srdcovou záležitosťou Lucky Vondráčkovej je Shakespeare. Leto trávi na hradoch, kde s potešením hrá v Othellovi. "Shakespeare ma sprevádza od mojich 16 rokov a je to ten najúžasnejší herecký pedagóg, ktorého si človek môže priať," povedala. Vondráčková mala možnosť zoznámiť sa s hradným prostredím najmä vďaka nakrúcaniu mnohých dobových filmov. "To sme prešli hradov habadej, ale najradšej mám ten pražský, pretože keď tam hráte Shakespeara a hovoríte jeho verše, tak to je mágia na druhú," dodala.
Vondráčková získala trojrolu v Richardovi III. a osem rokov hrala v pražskom divadle Rokoko aj Shakespearovu Júliu. "Dúfam, že ma neminie nejaká ďalšia shakespearovská rola, pretože keby bolo len na mne, tak hrám len Shakespeara," priznala svoju lásku k anglickému velikánovi. Popri Rómeovi sa objavila už ako 16-ročná. Ako prezradila, bola to pre ňu liečba šokom. "Naordinovala som si Shakespeara ako hereckú šokovú terapiu." Na CD-čku Pelmel 1993 - 2007 sa nachádza aj skladba Júlie, ktorá bola už v roku 1995 predzvesťou, akým smerom sa bude v herectve uberať. Prvý raz sa na dosky v Júliiných šatách postavila 7. februára 1997. "To bola taká predzvesť. Rovnako to bolo s Johankou z Arcu. Najskôr som naspievala pesničku a potom som dostala ponuku na divadelné spracovanie Skřivánka, takže môj herecký a hudobný život je šialene osudovo zviazaný," povedala. Johanku z Arcu (2000) si taktiež vybrala na Pelmel.
Lucka Vondráčková sa nechala pri výbere piesní inšpirovať aj svojimi fanúšikmi. Vždy si je však sama sebe pánom. Vždy má v hlave víziu, ktorú si chce splniť a sama si je aj producentom. Preto zarobené peniaze nezvykne míňať na oblečenie, ale odkladá si ich na svoje projekty. "Keď si niečo zarobím, tak tie peniaze nejdú na hlúposti v obchodoch, ale na jednu hromádku a tá potom ide celá do klipov, takže som taká továreň na sny," prezradila. V hudbe má nad všetkým "totálnu supervíziu". Pesničky na Pelmel vyberala s tímom, ktorému dôveruje. Chcela však, aby sa na ňom nachádzali aj pesničky, ktoré majú najradšej jej fanúšikovia. "Musím povedať, že sa zhodli s tým, čo som cítila ja." Medzi fanúšikmi si našla aj mnoho kamarátov. "Viem, že ma poznajú, vedia, aká som, berú ma takú, aká som, vychádzajú z toho, o čom spievam, aké texty na svojich albumoch vypúšťam a myslím, že majú o mne ten správny obrázok, ktorý je najbližšie k pravde," uviedla.
Okrem Othella na hrade si Vondráčková v poslednom období užívala aj pri ďalších pre ňu ojedinelých projektoch. Juraj Jakubisko ju angažoval v novej snímke Bathory (2007), zahrala si hlavnú úlohu v hudobnom filme Kvaska (2007), mesiac a pol skúšala na divadelných doskách v Paríži. "Mala som to šťastie byť v projektoch, ktoré boli veľmi naplňujúce," chváli si. V Kvaske si napríklad ako postava Karin uvedomila, ako je niekedy nebezpečné, keď sa človek od ľudí izoluje a odtrhne sa od bežného príjemného života a dennodenných starostí. Vondráčková sama totiž nejazdí autom, ale mestskou hromadnou dopravou, čím šetrí životné prostredie. Rada sa tiež rozpráva a stretáva s ľuďmi na ulici. Spolupracovala tiež so slovenskou skupinou Taktici, s ktorou naspievala pesničku Keď ma podvedieš. Na nedávny krst CD-čka však nemohla prísť, pretože hrala na Pražskom hrade. "Robia super hudbu a veľmi im fandím," dodala Vondráčková, ktorá vďaka novej spolupráci získala aj nových priateľov.
I keď robí Lucka Vondráčková zdanlivo veľa vecí naraz, je schopná zamerať sa naplno vždy len na jeden projekt. "Vždy sa objaví nejaký projekt, do ktorého sa môžem ponoriť na sto percent, a potom keď sa vynorím, tak zasa môžem pozerať, čo ma čaká ďalej," vysvetlila. V súčasnosti sa však venuje predovšetkým hudbe. V priebehu dvoch rokov ju totiž začali objavovať ľudia, ktorí jej hudbu vôbec nepoznali. "To bol pre mňa veľký hnací motor,"
Lucka Vondráčková prepožičala svoj hlas postavám v mnohých filmoch. Slovenskí diváci ju ešte teraz môžu počuť ako svojráznu Al Lambert v seriáli Krok za krokom (1991). Dabing sa stal popri hraní jej ďalšou láskou. Jedným z dôvodov, prečo jej učaroval je, že sa pri ňom môže stretávať s tými najkvalitnejšími hercami, od ktorých sa môže stále niečo nové naučiť. I keď si je vedomá svojho výrazne charakteristického hlasu, pri dabovaní sa snaží, aby sa v postave rozplynul a diváka nerušil. Raz sa dokonca v postave sama nespoznala.
Vondráčková sa dokázala presadiť aj v zahraničí. Rada cestuje, študuje cudzie jazyky, ale stále zostáva verná svojej krajine a rodnej reči. "Keby ma to nejako šialene lákalo, tak už dávno spievam anglicky, a to ja nechcem," uviedla. Ako dodala, čím viac cestuje a čím viac študuje cudzie jazyky, tým viac miluje český jazyk a tým viac sa jej v češtine lepšie spieva. V českých textoch totiž môže ísť viac do hĺbky, vyjadriť väčšie emócie a zážitky. "Je to ako, keď stretnete niekoho v zahraničí. Môže to byť váš kamarát, ale zrazu sa dostanete na hranicu, kde sa nezhodujú zážitky z detstva a tam je veľká medzera, pretože zrazu nepoznáte rovnaké rozprávky, rovnaké televízne programy, na ktoré ste sa pozerali. To všetko sa v tom jazyku v priebehu spievania prejavuje, preto je to pre mňa oveľa viac napĺňajúce, než spievať melodickou angličtinou," vysvetlila.
