BRATISLAVA 4. septembra (SITA) - Spevák britskej skupiny Queen Freddie Mercury, vlastným menom Farrokh Frederic Bulsara, sa narodil 5. septembra 1946 na africkom ostrove Zanzibar, ktorý bol v tom čase britskou kolóniou. Dnes je súčasťou Tanzánie. Jeho rodičia - Bomi a Jer boli sčasti Peržania, sčasti Indovia. Mercury mal mladšiu sestru Kašmíru. Keď mal osem, rokov, rodičia ho zbalili a poslali do Indie, kde navštevoval internátnu Školu sv. Petra určenú iba pre chlapcov neďaleko Mumbaja. Bulsara bol múdry a šikovný žiak, exceloval v športoch a naučil sa hrať na klavíri. Práve v škole vytvoril svoju prvú skupinu, ktorú nazval The Hectics. Bulsara v nej hral na klavír. Práve v tejto škole sa ale z neho stal Freddie, ktorým zostal do konca života. V Indii strávil celé svoje detstvo, žil so starou mamou a tetou. Vzdelanie si doplnil na Strednej škole sv. Márie v Mazagone. Potom sa znova vrátil na Zanzibar.
Keď mal 17 rokov, s rodinou boli v roku 1964 v dôsledku zanzibarskej revolúcie prinútení ostrov opustiť. Presťahovali sa teda do Anglicka. Rodina bývala v malom dome v mestečku Feltham na londýnskej periférii. Mercury sa zapísal do Isleworthovho Polytechnického inštitútu (dnes West Thames College) v Západnom Londýne, kde študoval umenie. Vtedy mal k hudbe ešte bližšie ako kedykoľvek predtým. Spolu s kamarátmi chodili do klubov, kde vtedy hrával napríklad aj Rod Stewart, The Dowliners Sect, Brian Auger, The Artwoods a iní. Neskôr na Ealing Art College vyštudoval umenie a grafický dizajn. Po zvyšok života žil vo Veľkej Británii.
Priatelia, ktorých mal v tom čase, si na neho s odstupom spomenuli ako na plachého a hanblivého študenta, ktorého veľmi zaujímala hudba. Už ako študent sa stal členom skupiny Smile, keď v roku 1970 spojil sily s gitaristom Brianom Mayom a bubeníkom Rogerom Taylorom. Neskôr ich zostavu doplnil basgitarista John Deacon. Napriek námietkam, Freddie si presadil aj zmenu názvu skupiny. Nikto vtedy ešte netušil, že z Queen sa raz stane skutočná kráľovná britského rocku. Až v tomto čase si zmenil aj svoje priezvisko a bol to zasa on, kto navrhol logo skupiny. Známy symbol vznikol spojením znakov predstavujúcich znamenia, v ktorých sa členovia kapely narodili.
Freddie disponoval mimoriadne zvláštnou farbou hlasu a rozsahom takmer štyri oktávy. Pokiaľ hovoril, jeho hlas pripomínal barytón, pri spievaní u neho prevažoval tenor. Mercury vždy tvrdil, že spievať ho nikdy nikto neučil. Ako skladateľ bol tiež úžasný. Je autorom desiatich zo sedemnástich hitov z albumu Greatest Hits (1981). Medzi nimi sú Seven Seas of Rhye, Killer Queen, Bohemian Rhapsody, Somebody to Love, Good Old-Fashioned Lover Boy, We Are the Champions, Bicycle Race, Don't Stop Me Now, Crazy Little Thing Called Love a Play the Game. V 80-tych rokoch však aj ostatní traja skupiny aktívne prispievali do zlatého fondu Queenu. Jeho veľkým prínosom však bolo, že dokázal napísať text pre rôzne hudobné štýly. Príkladom môžu byť Bohemian Rhapsody a Crazy Little Thing Called Love. "Nikdy som nemal lepšieho učiteľa," povedal o Freddiem spevák Axl Rose. Napriek obrovskému úspechu u fanúšikov, kritici nemali Queen príliš radi. Freddieho tiež novinári odsudzovali za to, ako sa predvádzal na koncertných pódiách. Mnohí ho považovali za "rockovú skazu". Dôvodom bolo i to, že zatiaľ čo ostatní rockeri dlho šliapali za úspechom a uznaním, Queen si podmanil ľudí okamžite.
Mercury sa dokázal na javisku predať ako málokto pred ním. Predvádzal pózy, provokačne mykal bokmi, pohľadom vábil a spolupracovali s ním často plné hľadiská. Jedno z veľmi pamätných vystúpení skupiny sa udialo práve na legendárnom koncerte Live Aid v roku 1985, kedy štadión zaplnilo 72 000 divákov. Všetci sa nechali nakaziť vírusom s názvom Queen.
Počas kariéry, ktorá sa aj tak skončila predčasne, odohral s Queenom spolu 700 koncertov. Queen vítali všade vo svete. V roku 1981 hrali napríklad v Sao Paole a o päť rokov neskôr sa stali prvou kapelou, ktorá hrala aj za železnou oponou. Na pamätnom koncerte v Budapešti s nimi vtedy spieval osemdesiat tisícový nadšený dav. Freddieho posledné vystúpenie s kapelou videlo 150 tisíc fanúšikov. Konalo sa 9. augusta 1986 v anglickom Knebworth Park. "Videl som ho naživo iba raz, ale bol to definitívne človek, ktorý dokázal udržať publikum v svojej hrsti," povedal o ňom David Bowie na pamätnom koncerte na počesť Freddieho Mercuryho, kde zaspieval hit Under Pressure.
Ako inštrumentalista sa dokázal presadiť tiež. V mnohých nahrávkach skupiny hral práve na klavír. Na koncertoch preferoval klasické veľké klavíry, v štúdiu zasa dával prednosť organu, pianínu a harpsichordu. Od roku 1979 začal v štúdiu používať aj syntetizátor.
Freddieho tvorba bola poznačená viacerými vplyvmi. Ako dieťa počúval prevažne indickú hudbu a veľký vplyv na neho mala bollywoodská speváčka Lata Mangeškar. Podľa hudobného časopisu Record Collector, po presťahovaní sa do Anglicka, sa z Mercuryho stal fanúšik Jimiho Hendrixa, Johna Lennona a Beatles. "Jimi Hendrix je veľmi dôležitý. Je to môj idol...nie je nikto, kto by ho mohol nahradiť," povedal o ňom Mercury. Okrem neho obdivoval aj herečku a speváčku Lizu Minnelli.
Okrem práce s kapelou, Freddie Mercury vyprodukoval aj dva sólové albumy - Mr. Bad Guy (1985) a Barcelona (1988). Prvý bol skôr popový, s dôrazom na disco a dance music. Album Barcelona nahral s opernou divou Montserrat Caballé, ktorú dlho obdivoval. Aj keď sa s prvým z menovaných albumov udržal v britských rebríčkoch 23 týždňov, v porovnaní s úspechom albumov Queen nebol tento komerčne úspešný. V roku 1993, dva roky po jeho smrti sa však remix skladby Living on My Own z tohto albumu stal číslom jeden medzi britskými singlami. Skladba mútila vody v rebríčku 13 týždňov a Mercury za ňu získal im memoriam cenu Ivor Novello Award.
Na albume Barcelona, ktorý naspieval so španielskou sopranistkou Montserrat Caballé skombinovala dvojica prvky populárnej hudby a opery. Veľa kritikov nevedelo, čo od ich spoločného projektu očakávať. Nazvali ho dokonca aj "najbizarnejším albumom roka". Caballé považovala práve Barcelonu za jeden zo svojich najvydarenejších albumov. Titulná skladba albumu, tiež nazvaná Barcelona sa stala obrovským hitom v Španielsku, vo Veľkej Británii obsadila ôsmu priečku. Keď sa v lete 1992 konali letné olympijské hry v Barcelone, skladba bola hymnou športového podujatia. Freddie Mercury však na ňom už slávny duet s Montserrat Caballé nestihol odspievať. Hit mali spolu spievať na otváracom ceremoniáli, no Mercury 24. novembra 1991 zomrel. Skladba však nad olympijskou Barcelonou aj tak zaznela.
O jeho súkromí sa vie, že začiatkom 70-tych rokov chodil s Mary Austin, s ktorou žil niekoľko rokov. V polovici 70-tych rokov sa s ňou ale rozišiel. Dôvodom bol istý muž zo spoločnosti Elektra Records. Freddie a Mary ale zostali dobrými priateľmi a on o nej často hovoril ako o jedinej skutočnej priateľke. "Pre mňa to bolo ako manželstvo. Verili sme jeden v druhého a to mi stačilo," povedal o Mary v rozhovore v roku 1985. Práve o nej bolo niekoľko piesní z albumu A Night at the Opera. Najpamätnejšia je asi Love Of My Life.
V roku 1980 sa jeho meno čoraz intenzívnejšie spájalo s homosexualitou a jeho vyčíňaním v newyorských nočných kluboch. Práve tam stretol veľké množstvo svojich partnerov. Všetky tieto vzťahy však skončili skôr ako začali. Ďalší vážnejší vzťah začal až v roku 1985. Jeho novým priateľom sa stal kaderník Jim Hutton. Spolu žili ďalších šesť rokov, Jim sa o neho staral aj v čase, keď už bol chorý a bol tiež pri jeho posteli, keď Freddie zomrel. Hutton tvrdí, že Mercury o ňom hovoril ako o svojom manželovi. Neskôr napísal knihu Mercury and Me (Mercury a ja) a ako v nej napísal, Mercurymu diagnostikovali nákazu vírusom HIV na jar 1987. V tom istom roku ale v jednom z rozhovorov poprel, že je HIV pozitívny. Keďže jeho zdravotný stav sa zhoršoval, Mercury a Queen prestali s koncertovaním. Ani vtedy však britská tlač neprestala na Freddieho útočiť a prinášala články plné intímností, ktoré o spevákovi prezrádzali jeho bývalí milenci. Denník The Sun publikoval sériu článkov o tom, že Mercury je vážne chorý a v pätách mu boli stále aj fotografi. Špekulácie potvrdil svojím vzhľadom v poslednom videoklipe jeho života, ktorý vznikol k piesni These Are the Days of Our Lives. Vyzeral v ňom vychudnuto a unavene. Neprestal však s nahrávaním hudby v štúdiu. A to aj mesiac pred svojou smrťou. Rok pred ňou bol Queen na svojom vrchole. Album Innuendo sa stal číslom jeden v Británii a len za prvý týždeň sa predalo 250 000 kusov. V 22. novembrový deň 1991 zavolal manažérovi skupiny Jimovi Beachovi, aby s ním prediskutoval otázku verejného vyhlásenia týkajúceho sa jeho stavu. Na druhý deň sa v tlači objavilo vyhlásenie, v ktorom Mercury priznal, že je HIV pozitívny a, že už má aj AIDS. "Domnieval som sa, že by bolo najlepšie nechať si to iba pre seba, aby som tak ochránil súkromie ľudí okolo mňa. Teraz však prišiel čas, aby moji priatelia a fanúšikovia na celom svete vedeli pravdu, ..." Mercury požiadal o pochopenie a tiež vyzval na boj proti strašnému ochoreniu. Neuplynulo ani 24 hodín a presne tí istí priatelia a fanúšikovia sa dozvedeli, že Freddie Mercury zomrel. V ten istý deň prišiel svet aj o ďalšieho hudobného mága - bubeníka skupiny Kiss Erica Carra. Mercury zomrel na zápal pľúc, ktorý bol pre neho smrteľný v dôsledku oslabenia imunity vírusom HIV. Na pohrebe sa zúčastnili nielen členovia skupiny ale aj Elton John. Jeho telo spopolnili, no to, kde sa nachádza urna s jeho pozostatkami, nie je známe. Vo svojej poslednej vôli odkázal Freddie polovicu svojho majetku Mary Austin, druhú polovicu svojím rodičom a sestre. Svojmu šéfovi odkázal pol milióna libier a rovnakú čiastku dostala aj jeho osobná asistentka a partner Jim Hutton. Ďalších sto tisíc dostal jeho šofér. Dom, kde žil, zdedila Mary Austin a dodnes v ňom žije so svojou rodinou.
Na jar 1992 sa konal koncert Freddieho počesť. Zúčastnilo sa ho 72 000 fanúšikov a televízie ho premietali v 76 krajinách. Hrali na ňom Extreme, Elton John, Metallica, David Bowie, Annie Lennox, Tony Iommi, Guns N' Roses, George Michael, Def Leppard, Liza Minnelli a prišla aj Elizabeth Taylor. Výťažok mal podporiť boj proti HIV/AIDS.
SPRACOVANÉ PODĽA: en.wikipedia.org.
