Len jedno je v tomto filme ťažko pochopiteľné. V istej chvíli sa v ňom zjaví muž - vyzerá ako Bob Dylan, pohybuje sa ako Dylan, aj rozpráva presne ako on. Dostal však iné meno a v celom príbehu vystupuje iba ako akýsi známy folkový spevák.
Keby doň len tak vstúpil, a rovnako ledabolo aj vystúpil, dobre. Ale tých pár slov, čo s nenápadným úsmevom alebo opovrhnutím vyslovil, bolo celkom zásadných. Bolo zásadných pre Edie Sedgwick - a o nej tento autobiografický príbeh je.
Edie bola modelka a herečka. Mohli by ju mať za úbohé bohaté dievča, ona sa však našla v undergrounde. Fajčila, drogovala a na strechách domov sa pýtala oblohy, či si ju raz budú ľudia pamätať. Predstavovala si svoj nekrológ a citovala z neho: „Rozviedla sa toľkokrát, koľkokrát sa vydala. Na všetky krásne želania sa vykašľala...“
Zvykol tam s ňou stávať Andy Warhol, pretože tá strecha patrila jeho Factory. Tam raz za ním Edie prišla a tam ho očarila jej spontánnosť. Nenásilne ju postavil pred kameru a okamžite strihol do svojich experimentálnych filmov. Bola preňho superstar, najbližšou bytosťou - a zároveň ničím viac.
Bol to intenzívny a komplikovaný vzťah, ale tento film ukázal, že preniknúť sa doň dá. A že to ide aj bez toho, aby bol výsledkom výpravný alebo romantický útvar, čo by každým svojím obrázkom kričal, aký je dramatický. Tento film skôr iba nenápadne kopíruje dôležité dialógy, chvíle, stretnutia. Neulakomil sa na celé životy, stačia mu aj útržky.
V širokých záberoch reštauruje Warholovu Factory, v detailnejších naznačuje, ako sa Warhol prihováral ľuďom a ako málo mu stačilo, aby si ich ukradol pre svoje diela.
Tento film cíti jeho dielo a cíti aj tie časy, keď v šesťdesiatych rokoch vznikalo. Otrocky ich však nekopíruje, lebo má svoj vlastný štýl. Aj zobrazenie Warhola je v ňom originálne. Jeho prítomnosť je nenásilná, homosexualita citlivo priznaná a jeho osobitosť sa len vznešene vznáša v priestore.
Pritom je pochopiteľné, ako Warholova živelnosť ovplyvnila Edie Sedwickovú. A ako Warhol využil a tak trochu aj zničil jej životnú spontánnosť. Hoci Edieina osobná dráma nebola príliš viditeľná. Určite nie tak, ako jej dlhé náušnice...
Musel prísť až ten nepomenovaný muzikant, aby sa Edie zamyslela nad vzťahom k Warholovi a jeho kamarátom z Factory, a najmä nad ich vzťahom k nej. „Príliš si sa pripútala k všetkým tým veciam, čo neznamenajú nič,“ povedal jej raz.
Nezávislosť a tvorivosť undergroundu bola príťažlivá. Tvorcov Warholky však viac dráždilo to, ako jeho umelci vedeli byť nezávislí (aj deštrukčne) i vo vťahoch medzi sebou. Preto je film každú ďalšiu minútu vážnejší. Hoci sa začal žiarivo a hravo.
Mladú Edie prežil Warhol o päť rokov. Dnes na ňu môže spomínať Bob Dylan. Ak sa teda oslobodí od hnevu, s ktorým tvorcov filmu zažaloval. Vraj naznačili, že to on spravil mladú Edie nešťastnou a nepriamo spôsobil aj jej samovraždu. Žeby bol tento film až taký výstižný?
Warholka (Factory Girl), USA, 2006, 90 min.
Réžia: George Hickenlooper. Scenár: Captain Mauzner. Kamera: Michael Grady. Hudba: Edward Shearmur.
Hrajú: Sienna Miller, Hayden Christensen, Jimmy Fallon, Jack Huston, Armin Amiri
Premiéra v SR: Dnes
