Uviesť či neuviesť? To bola otázka pred otvorením novostavby SND, týkajúca sa hry Hamlet. Povestné Byť či nebyť sme si mali vychutnať ako otváraciu lahôdku. Dielo velikána si žiadalo veľkorysosť pri skúšaní, a tak prichádza Hamlet až teraz. Čakanie mu punc originality
c originality
a premiéry nevzalo, pretože je prvou premiérou tejto sezóny.
„Ak chcete uvádzať Hamleta, potrebujete najmä dve veci: preklad a hlavnú postavu,“ vysvetľuje dramaturg Martin Porubjak. O to prvé sa postaral Ľubomír Feldek. Sám by asi s prekladom váhal. „Na staré kolená by som sa už do Hamleta nepúšťal. Ale keď ma o to požiadalo divadlo, rád som sa ho ujal.“ Zatiaľ sa podpísal pod deväť prekladov Shakespeara, z toho šesť bolo práve pre potreby našej prvej scény. Niektorí z tvorcov inscenácie Feldekovi obdobie prekladu tíško závideli.
Podľa nich musí byť vzrušujúce prenikať do anglických veršov a vyzliekať ich z významov. Tiež si zaspomínali na to, ako pána prekladateľa stretli s rozžiarenými očami v bratislavskom starom meste. To vtedy, keď anglickému slovíčku ušil na mieru dokonalý ekvivalent.
Druhý predpoklad uvedenia Hamleta zosobňuje Robo Roth. Niekoľkohodinové odriekanie náročného textu práve on podľa tvorcov zvládne so šarmom, tajuplnosťou a realisticky zároveň. „Je to niekoľko hier a ľudí v jednom človeku,“ hovorí o Hamletovi jeho predstaviteľ.
Režisér Peter Mikulík je vďačný za konfrontáciu s autorom, akým je Shakespeare. Jozef Vajda preukáže apetít po moci ako Hamletov strýko, dánsky kráľ Claudius.
„Som šťastný a poctený. Mohol som dozrieť do postavy,“ teší sa z Hamletovho uvedenia Vajda. Niekedy sa hercovi stane, že za celú hereckú kariéru sa v „majsterštiku“, ako je Hamlet, nikdy neocitne. Vajdov prípad to nie je. „Vďačný som aj za svoju javiskovú partnerku Zdenku Studenkovú.“
Divadlo usporiada aj autogramiádu Ľubomíra Feldeka, ktorá sa uskutoční počas prestávky a po predstavení hry Williama Skakespeara Hamlet vo foyeri novej budovy Slovenského národného divadla.
