Pred pár dňami sa u nás začal premietať film Vietor sa zdvíha. Tá istá autorská dvojica však už má nový film – v Benátkach predstavili It's a Free World.
Pôvodne mal novinárom v Benátkach dávať interview jeho režisér Ken Loach. V dohodnutom termíne však namiesto neho prišiel scenárista PAUL LAVERTY. „Ken sa necíti dobre, poprosil ma, aby som ho ospravedlnil a zastúpil,“ povedal.
Laverty získal za príbeh o ľuďoch z východnej Európy hľadajúcich prácu v Londýne cenu Zlatá minca.
Už jedenásť rokov ste spolu s Kenom Loachom úspešný tím. Ako ste pri spoločnej práci postupovali teraz?
„Hlavnú hrdinku filmu, sprostredkovateľku práce Angie, som si vymyslel. Jedného dňa mi len tak vhupla do hlavy. A Ken zas dôverne poznal pracovné podmienky britských robotníkov zo svojich predchádzajúcich projektov. Máme za sebou film Bread and Roses o mexických imigrantoch v Los Angeles a Ae Fond Kiss o druhej generácii ázijských prisťahovalcov v Škótsku.“
Prečo ste sa rozhodli práve pre túto tému?
„Po prijatí východoeurópskych štátov do únie sa často diskutuje o otváraní pracovného trhu. O tom, že pracovné sily z Poľska oberajú o prácu našich ľudí. Lenže to tak nie je, pretože Východoeurópania vykonávajú zväčša práce, aké by Angličania za daných podmienok neprijali. Zdalo sa nám zaujímavé pozrieť sa na to očami mladej ženy, ktorá s nadšením rozbieha svoj podnik.“
Nakoľko je výsledná podoba filmu dielom improvizácie?
„Mávame podrobný scenár, ktorého sa pri nakrúcaní réžia pridržiava. No ak majú herci pôsobiť presvedčivo, realisticky, musia dostať aj voľnosť, priestor. Niekedy je to len iná formulácia, jemná zmena dialógu, inokedy sa celá scéna pod vplyvom vytváraných charakterov začne spontánne uberať novým smerom.“
Neprekáža vám to?
„Uvedomujem si, že film je kolektívne umenie. Nie som maliar ani básnik, netvorím osamote svoje dielo. Tvorím podklady pre réžiu, pre hercov, pre kameru. Bolo by hlúpe a nemožné nástojiť na otrockom pridržiavaní sa scenára.“
Vaším pôvodným povolaním bolo trestné právo, potom ste sa orientovali na ľudské práva. Máte pocit, že filmový scenár vám umožní lepšie presadzovať názory na právo a spravodlivosť?
„Môžem sa vyjadrovať slobodnejšie, ale nerobím si ilúzie o sile, vplyve názorov a postojov vyjadrených prostredníctvom filmu. Účinnejšia je bezprostredná práca s ľuďmi. Takto len môžem dúfať, že ak náš film divákov osloví a zaujme, ak sa dokážu stotožniť s našimi postavami, začnú premýšľať, hľadať odpovede na niektoré otázky.“
Vaše predchádzajúce filmy sa odohrávali v Glasgowe, Latinskej Amerike či v Írsku. Dejiskom It's a Free World je Londýn. Prečo? Veď aj v malých britských mestách pracujú státisíce ľudí z východnej Európy.
„Londýn je častým a atraktívnym dejiskom veľkých dramatických príbehov, mafiánskych a kriminálnych historiek. Náš film však nie je len o zneužívaných či nezákonne zamestnávaných ľuďoch z východu Európy, ale aj o nelegálnych imigrantoch z Afriky a Ázie. O kontaktoch a vzťahoch „nových Európanov“, ktorí v Anglicku pracujú legálne, hoci za minimálne mzdy. A zároveň hovorí aj o ilegálnych prisťahovalcoch, ktorí sú ešte v zúfalejšej situácii ochotní robiť tie najťažšie práce za ešte horších podmienok. A všetko sa to deje akoby neviditeľne, nepovšimnute – v anonymite veľkomesta.“
Je zaujímavé, že rovnaké sympatie vzbudzuje biedna iránska rodina, mladý poľský robotník Karol, agentka Angie, ktorá im zháňa prácu, ale aj podnikateľ, ktorý zamestnancom nie je schopný zaplatiť mzdu...
„Nechceli sme nikoho súdiť. Film je o tom, ako sa jednoduché nevzdelané londýnske dievča pokúša prežiť. Založí si agentúru na sprostredkovanie práce ľuďom z nových krajín Európskej únie, ale okolnosti ju napokon doženú k tomu, aby porušovala zákon. Nemyslím si, že na vine sú ľudia ako Angie.“
Kto potom?
„Chybný je systém, ktorý zakladá prosperitu na konzumácii. Konzumácia sa stala našou sebarealizáciou. Čím viac skonzumujeme, tým viac môžeme vyrobiť a zarobiť. Lenže to potom vedie k drastickým podmienkam – stačí, ak si uvedomíte, za aké ceny nakupuje tovar od výrobcov hoci také Tesco! Výrobcovia sú systémom nútení nie zvyšovať kvalitu, ale znižovať náklady, ak chcú obstáť. A jediné, na čom ešte možno usporiť, sú ľudia. Ak teda niekoho odsudzujeme, je to systém. Jeho obeťami sú všetci - podnikatelia, sprostredkovatelia zamestnania i gastarbeiteri.“
Autor: Miloš Ščepka Benátky – Bratislava
