Celé mesiace sa tešil na rovnomenný film, a tak som mu škodoradostne poslal recenzie, ktoré ho úplne zatratili ako infantilný brak. Ako odpoveď som dostal najdlhší e-mail za posledný rok – vášnivú obhajobu celého projektu a dôkaz toho, akí nekompetentní sú filmoví kritici.
V recenziách filmu vyčítali otrepané dialógy a smiešne frázy. Jeden kritik sa napríklad vysmieval z vety: Sloboda je právom každej cítiacej bytosti. Považuje ju za trápnu propagáciu americkej demokracie. Lenže, to je heslo Optimusa (šéf dobrých – modrý ťahač s červenými plameňmi) a už vyše dvadsať rokov je na každej škatuli. Vo filme teda nemohlo chýbať.
Film mal byť údajne iba reklamnou kampaňou novej série hračiek a stačilo, aby splatil 150-miliónové náklady na svoju výrobu. V skutočnosti už zarobil takmer miliardu dolárov a výrobca nestíha zasýtiť dopyt.
Práve plastový materiál sa rokmi dokázal dokonale transformovať – ľudia túžili, aby mal podobu lega, Rubikovej kocky, plastových céčok či panáčika Igráčika. Vrcholom však bol bakelitový trabant, na ktorý sa v NDR v poradovníku čakalo aj desať rokov.
Na to transformery ešte nedorástli, socializmus je jednoducho neprekonateľný.
