lm s ľudskosťou“ podľa scenára Eugena Gindla má zajtra premiéru v slovenských kinách.
V Návrate bocianov patrí Radekovi Brzobohatému postava starého mládenca, za ktorým príde jeho dávna láska z cudziny. Tú hrá nemecká herečka Kyra Mladeck, ktorej tvár je u nás viac známa medzi diváčkami seriálov Rosamundy Pilcherovej. Zdá sa vám pritiahnuté za vlasy, že do slovenskej dedinky prichádza za slovenským mužom Nemka na dôchodku? Jej motiváciu je zbytočné vysvetľovať.
Národností, farieb pleti a jazykov zavíta na preslnenú záhradu v dedine Runina ešte viac a zo vzdialenejších destinácií, než je Frankfurt. Nemčina má prízvuk poľštiny, na slovenčine si vylamujú jazyk Nemci a Rómovia to všetko pekne zmixujú. Slováci hrajú tentoraz v oslabení. „Je to kozmopolitný film, a to bolo na tom veľmi krásne,“ spomína Karol Csino na nakrúcanie. Jazyky sa miešali ako na mixážnom pulte nielen medzi hercami, ale aj v štábe, keďže snímka vznikla v koprodukcii s televíziou Arte.
„Keď som sa stretol s Katharinou, bol som ňou očarený. Povedal som si, že tú postavu musí hrať ona. Hoci vtedy ešte nemala vo filme veľké meno. Ale chcel som sa rozhodnúť pre kvalitu a nie pre meno,“ spomína režisér Martin Repka na to, ako objavil predstaviteľku hlavnej postavy Vandy.
Herečka Katharina Lorenzová, ktorá si v Nemecku odniesla divadelnú cenu Objav roka 2006, ju uchopila výborne. Odchádza za starou mamou na Slovensko, aby zistila, prečo pred pár rokmi starká zmizla z Frankfurtu a čo našla v Runine. Táto cesta znamená v preklade opustiť niekoho, na kom jej záleží, stať sa svedkyňou toho, ako sa pašujú ľudia, zapliesť sa s Mirom, ktorý „má dosť za ušami“ a vyskúšať si, aké tvrdé sú postele v slovenských väzniciach.
Tvár Kathariny Lorenzovej je na Slovensku neopozeraná a herectvo svieže. Svedčí jej poloha, akú si Vanda vyžaduje: niečo medzi dievčaťom, ktoré chce byť múdrou ženou, a ženou, ktorá chce zostať dievčensky čistá.
„Tento film sa snaží byť pozitívny aj v ťažkých časoch. Nebojí sa humoru ani dramatickejších zážitkov,“ uvažuje Repka, ako by naformuloval lákadlo pre slovenských divákov a ich nedôveru v slovenskú kinematografiu. „Slovensko bolo pre mňa srdcovou záležitosťou. Možno som musel urobiť tento film, aby som niečo v sebe pochopil. Môj otec je Slovák, mama Nemka, vyrastal som v Nemecku a počas detstva sme často chodili na Slovensko,“ vysvetľuje Martin Repka vzťah k Slovensku.
„Je to moja vďaka Slovensku za to, čo som tu zažil. A možno je to aj kritika niektorých vecí, ktoré si, napriek tomu, že tu žijem jedenásť rokov, stále nedokážem vysvetliť.“
