Ja, ja, ja – povedali si tentoraz v zoskupení Ensemble Gourounaki. Vznik najnovšej sonáty bol podľa spolutvorcu Marka Piačeka prirodzeným pokračovaním improvizačných pokusov, na ktorých sa podieľalo množstvo rôznych umelcov aj amatérov.
Dnes večer o 20.00 h chystajú ďalšie predstavenie inšpirované sonátovou formou, v ktorom prekračujú žánrové hranice.
O egoistickú performance sa pokúsia skladateľ Martin Burlas, tanečnica Monika Caunerová, teoretik Viktor Frešo, dirigent a skladateľ Marián Lejava, performer Adam Matej, poet Martin Solotruk, fotografka Illah Van, herec Vlado Zboroň a detský zbor Eginko.
Prečo vlastne sonáta? „Sonátová forma je úzko spätá s tradičným chápaním formy,“ vysvetľuje Marek Piaček. Tvorcov podľa neho pozitívne irituje práve napätie, ktoré vzniká medzi klasickou sonátou a dnešným uvoľneným chápaním jej formy. V každom z predstavení chcú uchopiť formový základ sonáty – dve kontrastné témy, ktoré na seba navzájom reagujú. Tými dnešnými budú egoizmus a ja.
„Každá téma má súvislosť s vlastnou tvorbou zúčastnených umelcov. Nepríjemné otázky sebarealizácie však zostali doteraz otvorené a uvedomujeme si, že takými zostanú zrejme navždy. Téma egoizmu je vnímaná prevažne negatívne. Aj preto sme sa zhodli, že v tomto predstavení je dôležité zachovať nehodnotiace stanovisko a egoizmus zľahka priradiť ku každodennému bytiu,“ hovorí Piaček a zároveň pripomína, že v slovenčine pre označenie vnímania seba samého nemáme potrebný výraz, akým je v češtine napríklad pojem „jáství“.
Autor: ea
