Na čo PJ Harvey siahne svojimi čarovnými rukami, premení na zlato. Táto britská hudobníčka je jedným z mála príkladov toho, že sa dá skladať originálna hudba bez toho, aby niečo pripomínala. PJ Harvey to nielenže robí po svojom, ale vždy inak.
Nový album White Chalk, ktorý jej vychádza 24. septembra, sa odlišuje od jej predchádzajúcich rokov. Vznikol totiž z veľkej časti na klavíri a tomuto nástroju je vlastne podriadený celý album.
Na jej novinke nenájdete jej gitarové eskapády z deväťdesiatych rokov. Je to skôr tichý album, jemný, premýšľavý so smútkom na perách. „Myslím, že piáno diktovalo mojim novým pesničkám inú náladu. Pripadá mi, akoby sa nový album podobal skôr filmu a obrazu ako hudbe... Nerada by sa opakovala a písala dokola rovnaký druh pesničiek,“ povedala táto pozoruhodná hudobníčka.
Keď začiatkom deväťdesiatych rokov prerazila na medzinárodnej hudobnej scéne, dostala nálepku „Madonna alternatívneho rocku“. Žiadna žena pred ňou totiž nerobila takú drsnú hudbu, ktorá by prenikla do hitparád. Hrala na gitaru a za pomoci basgitaristu a bubeníka spievala o neprávostiach života tak výstižne a zároveň živelne, že sa stala jednou vodcovských osobností alternatívnej scény. PJ Harvey sa pohybuje niekde medzi zúrivou feministkou a šľapkou z ulice, písali hudobní kritici.
Prvý vrchol zaznamenala s druhým albumom Rid Of Me (1993). Potom však nahrala oveľa tichšie a zvukovo pestrejšie To Bring To My Love (1995) a Is This Desire? (1998), ktorého jednou z tém bola aj nenaplnená láska k hudobníkovi Nickovi Caveovi.
Svoju najkomerčnejšiu a masovo najprijateľnejšiu stránku ukázala na nasledujúcom Stories From the City, Stories From the Sea (2000), plnú pozoruhodných rockovo ladených piesní, ktoré akoby vypadli z oka jej oveľa staršej kolegyne Patti Smithovej.
Po mierne nevýraznom Uh Uh Her z roku 2004 (nahrala ho skoro celý úplne sama) boli jej fanúšikovia zvedaví, s čím tentoraz príde. Výsledkom je nahrávka White Chalk (Biela krieda), ktorá sa určite bude hodiť do nevľúdnej jesene a dlhých zimných večerov.
„Keby som mala platňu spojiť s nejakými slovami, bolo by to šialenstvo, vina, vyčerpanie z boja, život a smrť, láskavosť, neprítomnosť, priateľstvo, babičky, potenciál, násilie, vražda, správy a prosba o odpustenie,“ povedala o jedenástich piesňach nového albumu, možno najponurejšieho v jej hudobnej dráhe.
O trpkostiach života táto umelkyňa skladala vždy. Všadeprítomné piano dáva nahrávke ďalší rozmer. Až by sa dalo napísať, že so svojou novinkou akoby vstúpila do teritória Tori Amosovej. Názory na White Chalk sa rôznia, od povzbudivých až po tie, že PJ Harvey sa točí v kruhu. Ten podmanivý smútok v jej hlase sa však rokmi nemení. Len zvonivé a drsné gitary po rokoch vystriedali čierne a biele klávesy.
