na Slovensko. Keď povedal „nemôžem“, odpovedala „nechceš“. Tam sa začína multi-kulti love-dráma Návrat bocianov.
Aký je rozdiel medzi tým, čo môžeme, a tým, čo chceme? Je vôbec nejaký? A keď používame slovo zodpovednosť, nemali by sme si najskôr odpovedať na to, voči komu? Prečo tí, ktorí nevedia, čo chcú od života, tak štedro rozdávajú rady iným? Jednoducho, prečo sa nesprávame ako vtáky, ktoré sa vracajú tam, kde boli šťastné? Žeby preto, že aj človek sa musí najskôr rozlietať, aby pochopil, kam sa chce vrátiť?
Na takéto otázky hľadá odpovede nový slovenský film Návrat bocianov režiséra Martina Repku a scenáristu Eugena Gindla. Diváka konfrontuje s neúprosnou realitou, no súčasne mu vsugeruje, že k životu patrí rozprávkový opar tak ako k slovenskému vidieku sajdka.
Stratené puzzle do mozaiky
Vandina babička Magdaléna často rozprávala vnučke príbeh o bocianoch. Až raz odletela aj ona sama. Z Frankfurtu, rýchlo, za láskou, do slovenskej dediny Runina. Aj Vanda zažíva vzácnu chvíľu, keď vie, čo je nevyhnutné konať. Odísť za babkou, teraz, „do tej diery na konci sveta“, tam, kde okrem pašovania imigrantov, opravy zvonice a zavárania niet čo veľmi robiť.
Asi preto je tam priestor na čosi dôležitejšie: prekutrať svoje hodnoty, nájsť niečo nedefinovateľné, čo človeku chýba ako stratené puzzle do mozaiky.
Toto však nebude psychologický ponor, tvorci mysleli na diváka. Netrápia ho, rozptyľujú ho, kŕmia ho odpoveďami cez zrozumiteľné metafory a paralely.
Nešťastie a smútok spája
Využívajú pritom to, čo čas dal: najmä potenciál Slovenska ako prechodnej zóny pre utečencov, ako krajiny, kde čas zaspal, ale priekupnícka mafia bdie. Biznis s pašovaním ľudí cez hranice, stratení Tadžikovia v lese, rómske osady, ázijskí gastarbeiteri aj poľský inštalatér (!).
Pomiešať a zatriasť, globalizovaná Európa s pozitívami aj negatívami. Konflikt kultúr, jazykov, myšlienkových schém.
A hoci každá kultúra má svoj vlastný jazyk, postavy si rozumejú: nič nespája ľudí pevnejšie ako strach, smútok a nešťastie.
Tu smrdí človečina
„Pizza, bingo, diskotéka. Fiki -faki, kapíruješ?“ takto sa Karol snaží zapôsobiť so svojou sajdkou na „Deučera“ na stanici. Obaja prejdú prerodom, ako väčšina postáv vo filme. Až to niečím zaváňa. Vraj človečinou, tvrdia tvorcovia a herci. Občas azda prehnanou. Romantiku slovenského vidieka, niekedy zbytočne prepjaté gestá, inokedy básnické otázky namiesto obyčajného rozhovoru pri večeri však správne usmerňuje citlivá kamera Mira Gábora.
Možno taký je osud filmových bocianov, ktoré sa vracajú tam, kde boli šťastné. Domov, na slovenskú záhradu s jabĺčkami, jasnomodrou oblohou a nabrúsenou kosou. Napokon, efekt nie je zlý: v košatom deji sa nestratíte, no možno sa tam nájdete. A keď nie? Rozprávky, nielen o bocianoch, nezaškodí oprášiť. Často hovoria viac, než sme ochotní počuť. A to len preto, že to vravia príliš priamo.
Návrat bocianov. Slovensko / Nemecko / Francúzsko / Česká republika. 2007, 96 minút
Réžia: Martin Repka. Scenár: Martin Repka a Eugen Gindl. Kamera: Miro Gábor. Hudba: Johannes Repka, Mathias Raue
Hrajú: Katharina Lorenz, Florian Stetter, Radek Brzobohatý, Lukáš Latinák, Zuzana Maurery, Karol Csino, Kyra Mladeck
Premiéra v SR: Dnes
