ysvetliť.
Jeden svoj projekt nazvala Kozmické hry, druhý Stvorenie. Teraz sú jej diela v Piešťanoch v Dome umenia. Aj táto výstava má tajomné meno: Fluidum.
Martina Mináriková mala iba dvanásť rokov a už bolo pre ňu samozrejmosťou, že čítala o chémii, fyzike, astronómii. Doma mali aj zopár ruských kníh, v ktorých boli i ťažké témy zrozumiteľne opísané. Zároveň rada kreslila, na strednej škole ju už čakala grafika.
Otec, kameraman Marián Minárik jej však navrhoval čosi iné. „Poradil mi, aby som prestúpila na plastický odbor, aby som získala cit pre tretí rozmer,“ vraví. Študovala teda keramiku, a na vysokej škole v Prahe potom aj šperk a kov.
Špirály z jogy
Cesta k vesmíru však nešla iba cez školu. „Už roky chodím na jogu,“ rozpráva Martina. „Raz, keď ešte bolo pre mňa všetko nové, som skúšala torzné cviky. Stojíte a telom sa začnete otáčať od členkov, cez kolená, boky, trup, krk, hlavu, oči, kam až sa dá. V tejto najkrajnejšej pozícii som dospela k veľmi príjemnému pocitu blaha. Ovplyvnilo ma to, a vzápätí som začala tvoriť veľa špirál.“
Inokedy zas uvidela vo vedeckom časopise fotografiu kryštalizujúceho imunoglobulínu. Bola prekvapená, že sa podobala na kresby, akými sa sama pokúšala postihnúť myšlienky. Fotografie vedca Josefa Reischiga potom vystavila spolu so svojimi šperkami na výstave Kozmická hra.
„Ten názov som odvodila od starej indickej hry s kockami. Volá sa Líla, teda Božská hra. Tak, ako sa hodí kockou a rozohrá sa určitá hra, tak aj vedci opisujú vznik vesmíru a zoskupenie telies. Narušením nehybnosti a rovnováhy vzniká čas, priestor, hmota. So svojimi šperkami som skúšala čosi podobné - vniesť do symetrie prvok napätia a navodiť dojem pohybu, vnútorného pnutia,“ vysvetľuje.
Aj pre Feynmana
Pri projekte Stvorenie sa Martina Mináriková pustila aj do človeka, a pri mikrosvete zostáva aj na výstave Fluidum. Lákajú ju procesy v živom tele - transportovanie kyslíka v krvi, alebo prenos nervového vzruchu. Alebo vzdušné médium, čosi, čo z bytosti vyžaruje. Pri vytváraní šperkov ju pritom vedie intuícia a fantázia. A ku kráse, akú poznáme z pohľadov do mikroskopu alebo cez teleskop, pridáva ešte symboliku.
Slávny fyzik Richard Feynman kedysi povedal, že o kráse ruže by vedel povedať viac ako umelec. Lebo pozná aj jej vnútornú krásu. Keďže bol tým vzácnym typom človeka, ktorý bol kedykoľvek pripravený upraviť svoj názor, určite by si výstavu Martiny Minárikovej rád šiel do Piešťan pozrieť. Potrvá do konca septembra.
