Mám hovoriť o sebe Kto som
o kom je reč keď
je reč o mne Kto je to
Heiner Müller
Heiner Müller (9. január 1929 Eppendorf; † 30. december 1995 Berlín) je jedným z najdôležitejších nemecky píšucich dramatikov druhej polovice 20.storočia. Svoju dramatickú tvorbu rozšíril ako autor lyriky, prózy a teorerických textov. Jeho diela pozostávajú zo spracovania cudzích textov, z montáží fragmentov historického a poetického materiálu a citátov vlastných diel.
Krátka monologická hra Hamletmachine vznikla v súvislosti s prácou na preklade Shakespearovho Hamleta a je označovaná za jeden z jeho najprivátnejších textov. „30 rokov bol pre mňa Hamlet posadnutosťou, takže som napísal krátky text, Hamlet Stroj, v ktorom som sa pokúšal Hamleta zničiť." Text napísaný v roku 1977 možno vnímať ako sebakritiku intelektuála a jeho nevyhnutné zlyhanie v určitej historickej fáze.
Nedramatický text štruktúrovaný do piatich obrazov, v ktorých sa striedajú monologické sekvencie Hamleta a Ofélie je poprepájaný niekoľkými motívami a scénickými poznámkami. Týchto päť rôznorodých za sebou radených prozaických fragmentov Müller sám popisuje ako monologické bloky. „Už viac neexistovali dialógy. Neustále som sa pokúšal o dialógy, ale nešlo to, už neexistoval dialóg, len monologické bloky." Tendencia k monologickosti v Müllerových hrách týmto textom dosiahla nulový bod. Sám tento vývoj pomenúva ako „jeden pomalý proces redukcie. Mojou poslednou hrou Hamletmachine sa to ukončilo. Neexistuje viac žiadna podstata pre dialóg, pretože už nejestvujú dejiny." Práve dejiny sa Müllerovi javia ako jediná katastrofa, ktorá sa, nachádzajúc v búrlivom pohybe, neustále opakuje.
Hra je labyrintom identity, v ktorom sa mužský princíp konfrontuje so ženským, rozmnožovanie s násilím, túžba po samote so svetom verejným. Neschopnosť komunikácie, dezilúzia vo vzťahu k systému, v ktorom človek funguje, rezignácia na akékoľvek konanie, hnus ako základný životný pocit.
...obraz mé osoby... je mnohem skutečnejší než já sám,.. je nikoli on mým, nýbrž já jeho stínem...
Milan Kundera
Preklad: Ján Štrasser a Peter Zajac, vizuál: Dušan Krnáč, hudba: Matej Gyárfáš, pohybová spolupráca: Emil Píš, softvérový dizajn: Peter Gonda, zvuk, svetlá, projekcia: Viliam Daubner, produkcia: P.A.T., scénický koncept, réžia, hrá: Slávka Daubnerová
Autor: (sb) - PR, tlačová správa