BRATISLAVA 20. septembra (SITA) - Leonard Norman Cohen sa narodil 21. septembra 1934 v kanadskom Montreale v židovskej rodine. Ako tínedžer sa učil hrať na gitare a založil si aj vlastnú country-folkovú skupinu Buckskin Boys. V roku 1951 ho prijali na McGillovu univerzitu a začal sa zbližovať s poéziou. Svojej prvej knihe básní z roku 1956 dal názov Let Us Compare Mythologies. Odpoveď na to, prečo bol Cohen ako textár úspešný hneď od začiatku treba hľadať práve v tom, že bol básnik. Zbierky jeho básní Let Us Compare Mythologies a
The Spice-Box of Earth (1961) mu vyniesli slávu minimálne v Kanade.
V 60. rokoch mu ale okrem veršov učaroval aj netradičný spôsob života. Zbalil si kufre a odsťahoval sa na grécky ostrov Hydra, kde mu v roku 1964 vyšla zbierka básní Flowers for Hitler a romány The Favourite Game a Beautiful Losers (oba 1966). Prvý z nich je príbehom mladého chlapca, ktorý hľadá svoju vlastnú identitu pomocou písania. Román Beautiful Losers je zasa dodnes považovaný za jeden z najvydarenejších románov 60. rokov. V roku 1967 opustil Cohen Hydru a presťahoval sa do Spojených štátov amerických, kde chcel preraziť ako folkový spevák a textár. Svoju skladbu Suzanne prezentoval na niekoľkých hudobných festivaloch po USA a okamžite sa z nej stal hit. Je o manželke jeho priateľa Suzanne Vaillancourt. Cohena ako hudobníka počas turné po USA objavil John A. Hammond, ktorý upozornil aj na Boba Dylana, či Bruca Springsteena.
Jeho prvý album Songs of Leonard Cohen (1967) predznačil, že má obrovský talent. Zahrnul naň skladby ako Suzanne, Sisters of Mercy, So Long, Marianne a Hey, That’s No Way to Say Good. Dnes už patria ku klasike. Ak by aj Cohen potom nenahral žiadny iný album, týmto by sa vryl do živej pamäte navždy. Jeho prvé skladby pripomínajú príjemný folk nielen melódiou, ale aj inštrumentálnym zložením. Nasledovali dva tiež výnimočné albumy - Songs From a Room z roku 1969 s piesňou Bird on the Wire a album Songs of Love and Hate z roku 1971. Všetky tri albumy vyšli opakovane v reedícii v apríli 2007. Na konci 60. a na začiatku 70. rokov koncertoval naprieč Severnou Amerikou a vystúpil aj v Európe. V tomto období ho túlavé topánky zaviedli aj do Izraela a počas vojny Yom Kippur koncertoval na vojenskej základni. Práve začiatok 70. rokov, ktorý odštartoval tretím zo spomínaných albumov, predstavoval v jeho hudbe zmenu. Odráža sa v nej totiž hneď niekoľko vplyvov iných hudobných žánrov. Okrem populárnej hudby vložil do svojej tvorby aj prvky kabaretu.
Jeho dvojpólová kariéra - či už ako speváka a textára, alebo ako básnika, pokračovala aj v ďalšom desaťročí. Vzájomne sa pritom dopĺňali. Zaujímavé je, že rodený Kanaďan mal čo sa týka hudobného umenia vždy bližšie k európskej klasike. Raz dokonca svoju hudbu nazval "európskym bluesom".
V roku 1974 vyšiel jeho album New Skin for the Old Ceremony na ktorý zaradil skladbu Chelsea Hotel #2. Zhrnul v nej svoje úprimné spomienky na čas prežitý v New Yorku. Za najväčší experiment jeho kariéry sa dá považovať album Death of a Ladies’ Man z roku 1977, ktorý vznikol zo spolupráce s Philom Spectorom.
Nahrávanie albumu bolo však veľkým fiaskom. Cohenove skladby totiž kritika označila za najslabšie zo všetkých, aké kedy nahral. Cohen ale tvrdil, že Spector zmixoval piesne tajne v štúdiu a preto boli nekvalitné. V roku 1979 mu vyšiel ďalší album pomenovaný Recent Songs a ním aj uzavrel 70. roky.
Od 80. rokov sa jeho prístup opäť zmenil a Cohen začal využívať syntetizátory a ženské vokály. Na konto si pripísal album Various Positions (1984). Spoločnosť Columbia Records ale odmietla vydať album v USA, kde jeho popularita postupne klesala. Various Positions obsahuje aj hit Hallelujah, ktorý si obľúbili nielen jeho fanúšikovia, ale i autor sám ho považuje za jednu zo svojich najmilovanejších skladieb. Na konci 80. rokov Cohen znova stúpal po rebríčku slávy. Fanúšikovia, ktorí s ním vyrástli a dospeli, mu zostali verní a Cohen začal oslovovať aj novú generáciu. Následne mu vyšli dva albumy - I’m Your Man (1988) a The Future (1992). I'm Your Man možno považovať za drastickú zmenu v jeho hudbe. Zvuky podriadil syntetizátorom, aj keď v menšom rozsahu, ako to bolo pri albume Death of a Ladies' Man. Zrazu obsahovali oveľa viac čierneho humoru a spoločenských komentárov. Použitie jeho skladby Everybody Knows vo filme Zosilni to! z roku 1990 spôsobilo to, že sa stal zrazu pojmom aj u mladšej generácie. V albume The Future Cohen ponúkol trochu mizantropický pohľad na svet. Cohenov cynický pohľad naň je práve na tomto albume krásne čitateľný.
Jeho hudba veľmi ovplyvnila aj iných hudobníkov a textárov a azda aj preto doteraz vzniklo vyše tisíc coververzií jeho piesní. V rodnej Kanade si získal nielen srdcia mnohých fanúšikov, ale hudobné výstupy dlhodobo pozitívne hodnotí aj odborná verejnosť. Okrem toho, že sa dostal do Kanadskej hudobnej siene slávy, je aj držiteľom ocenenia Order of Canada, ktorý možno považovať za najvyšší stupeň národného vyznamenania. Jeho láska k poézii bola natoľko silná, že nikdy neprestal tvoriť, aj keď iba sporadicky.
Odvtedy vznikol jeho album Ten New Songs (2001) a ďalšie Dear Heather (2004) a Blue Alert (2006), ktorý vznikol za spolupráce s jeho bývalou vokalistkou Anjani Thomas. Piesňami z albumu Ten New Songs sa vynoril z tmy mizantropických tém a podarilo sa mu zmieriť so svetom. "Všetky tri albumy iba upevnili jeho pozíciu v panteóne súčasných textárov," píše sa na Cohenovej internetovej stránke.
Jeho skladby sú plné emócií a pôsobia lyricky komplexne. Cohen dokáže pracovať so slovami, vytvárať z nich metamorfózy a rovnako presvedčivo to využíva vo svojich piesňach, ako aj v básňach. V textoch sa často vracia k náboženskej tematike, hovorí o izolacionizme a komplexných interpersonálnych vzťahoch. Sex, spiritualita, náboženstvo, sila - všetky z týchto tém sa stali predmetom jeho skladieb v ktorých kladie otázky a ponúka odpovede. Medzitým vyšla jeho ďalšia kniha básní a kresieb - Book of Longing (2006).
Cohen sa nikdy neoženil. V 60. rokoch žil s Marianne Jensen. Vychovávali spolu jej syna Axela, ktorého mala s nórskym spisovateľom Axelom Jensenom, na Hydre. Skladba So Long, Marianne je práve o nej. Napriek tomu, že nie je ženatý, Cohen má dve deti so spisovateľkou Suzanne Elrod - syna Adama a dcéru Lorcu, ktorej vybrali meno po básnikovi Federicovi García Lorcovi. V 90. rokoch bol Cohen zamilovaný do herečky Rebecci De Mornay. Vo svojich textoch sa vtedy začal orientovať na lásku, sex, náboženstvo, ale písal aj o depresiách, hudbe a politike. Láska a sex sú v dnešnej popovej hudbe bežné, no Cohen, ako poet so svojím zvláštnym zmyslom ich vníma ináč. Skladba Famous Blue Raincoat vypovedá o mužovi, ktorého manželstvo sa zrútilo, zatiaľ čo Everybody Knows sa zaoberá hrozbou HIV/AIDS. V piesni Don't Go Home with Your Hard-On spieva Cohen o sebe. O svojom židovskom pôvode spieva v piesňach Story of Isaac a Who by Fire. Počas celého svojho života trpel Cohen ťažkou depresiou, ktorá sa začala po smrti jeho otca Nathana keď mal Leonard iba deväť rokov. Bolesť duše zaháňal drogou LSD a prestal s tým, až v 90. rokoch 20. storočia.
Aj preto v mnohých svojich textoch píše o samovraždách. Takou je napríklad Seems So Long Ago, Nancy.
Viac o ňom vypovedá kniha Stranger Music z roku 1993 s textami a básňami Leonarda Cohena.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.leonardcohen.com, www.wikipedia.org.
