S pragmatizmom bude koniec

Do našich kín prichádza Oscarom ocenený film. Minulý rok sa stal najlepším zahraničným filmom. Predstavuje jeden z najstarších a stále najpríťažlivejších príbehov filmového plátna, príbeh mravnej obrody skazeného mladíka.

Hoci sa Tsotsi filmárskym štýlom nevymyká elegantnému plynulému rozprávaniu súčasného (najmä amerického) filmu, určite priťahuje exotickým prostredím Johannesburgu, ako i priľahlej štvrte chudobných.

Tsotsi (jeho meno v doslovnom preklade znamená gangster) vedie malú bandu pouličných kriminálnikov, ktorí sa neštítia ani vraždy.

Raz v noci, po nezmyselnom konflikte s jedným zo svojich kumpánov, sa Tsotsi túla mestom. Riadením osudu sa dostane do štvrte strednej triedy, kde využíva príležitosť a kradne auto mladej žene. Keď sa mu snaží klásť odpor, postrelí ju. Až potom, čo Tsotsi odstaví auto na kraji biedneho predmestia (pričom africká chudoba sa nedá nijako porovnávať s chudobou euro-amerických predmestí – v skutočnosti ide o chaotický slum), pochopí pravý dôvod hystérie okradnutej ženy. Na zadnom sedadle objavuje v autosedačke dieťa v dojčenskom veku.

S nájdením dieťaťa sa začína lámať Tsotsiho dosiaľ zrozumiteľný charakter „zločinca bez svedomia“. Bez zvláštnej vonkajšej príčiny sa ujíma dieťaťa, hoci vecný prístup by iste velil nemluvňa ponechať svojmu osudu. A práve nepochopiteľná porucha pragmatizmu u zločinca je prvým príznakom začínajúcej zmeny Tsotsiho povahy.

Pôsobivosti filmu veľmi pomáha herecký výkon Presleyho Chweneyagae. Jeho Tsotsi má na tvári vyrovnaný nezaujatý výraz, bez ohľadu na to, či práve zabíja, alebo neobratne prebaľuje dojča. V dôsledku nejasnosti Tsotsiho emočných postojov (veď znalosť citového stanoviska postavy získavame predovšetkým z mimiky herca) je jeho postava pre diváka ťažko čitateľná.

Nevieme, či má z násilia radosť, či hrôzu, a práve tak nevieme, čo ho púta k dieťaťu. Mnohoznačnosť hlavnej postavy však nie je kazom filmu, naopak, pomáha zaujímavo predostrieť zvetranú drámu mravného vykúpenia.

Neschopnosť postarať sa o malé dieťa privádza Tsotsiho k nápadu sledovať náhodnú matku, ktorú prinúti nakŕmiť chlapca. Miriam (charizmatická Terry Pheto) pre Tsotsiho predstavuje posledný impulz na premenu. Pohľad na útulné a citovo vrelé prostredie v Tsotsim vyvolá reakciu, ktorá obráti naruby jeho život odchovanca ulice.

Pozornosť si zasluhuje i hudobná zložka diela, ktorú tvorí energické kwaito (typicky juhoafrický štýl kombinujúci prvky techna a hip-hopu s elektronicky upravenými ľudovými nápevmi) a zborové úpravy africkej ľudovej hudby.

Zvlášť tieto zbory rozrušujú orchestrálne klišé (štandardizovaná nostalgia sláčikového orchestra) tragických či dojímavých scén, a ozvláštňujú už toľkokrát videné postupy.

Autor: Jakub Kudláč (Autor je publicista)