BRATISLAVA 21. septembra (SITA) - Český herec František Filipovský sa narodil 23. septembra 1907 v Přelouči v rodine flautistu orchestra Prozatímního divadla Františka Filipovského st., ktorý zároveň pôsobil ako skladateľ a kapelník. Ako uvádza internetový portál csfd.cz, talent zdedil po otcovi. Už od detstva hral na rôzne hudobné nástroje, v kostole zasa spieval. Vzdelanie si doplnil v Chrudimi, kde absolvoval kurz na obchodnej akadémii. Okrem toho vystupoval v rôznych študentských predstaveniach. Bol poslucháčom Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, kde v rokoch 1929 až 1933 študoval dejiny umenia v kombinácii s estetikou. V tom istom čase vystupoval a zoznámil sa aj s povolaním režiséra v rôznych pražských divadlách. Postupne pôsobil vo Velkej operete (1929 až 1930), spolupracoval s Voice - band E. F. Buriana a pracoval pre Moderní studio J. Frejky. V rokoch 1930 až 1931 pôsobil v Intimním divadle a v Aréně. Štúdium na univerzite nakoniec nedokončil.
Dráhu profesionálneho herca odštartoval v roku 1931 v Osvobozeném divadle, kde zotrval sedem rokov. Následne odišiel na scénu Švandovho divadla, kde sa divákom v obecenstve prihováral v rokoch 1939 až 1940. Ďalšie dva roky prežil v žižkovskom Moderním divadle. Jeho domovom sa na čas stalo aj divadlo Uranie, kde naberal skúsenosti do roku 1944. Odtiaľ smerovali kroky Františka Filipovského priamo do Národního divadla v Prahe, kde zostal od pamätného roku 1945 do roku 1992. Popri tom od 50. rokov hosťoval napríklad v divadlách SEMAFOR a Viola.
Jednou z jeho pamätných divadelných úloh bola postava principála komediantov v Predanej neveste Bedřicha Smetanu. Ako komik sa zasa predstavil v predstaveniach Caesar, Těžká Barbora, či Balada z hadrů. Hral aj v divadelných hrách Večer tříkrálový, Revizor, Člověk odjinud, Lakomec, Fidlovačka a Cyrano z Bergeracu, či Maryša.
Svoju bohatú filmovú kariéru začal už ako študent v dráme Pred maturitou z roku 1932. Skúsenosti z komparzu už ale získaval aj skôr. V 30. a 40. rokoch vytváral malé role. Hral v snímkach Lidé na kře (1937), U pokladny stál... (1939), Katakomby (1940), či v seriáli Klapzubova jedenáctka (1938). Vo všetkých týchto filmoch stvárnil úradníkov. Povolanie tajomníka si zasa vyskúšal v snímke Život je krásny (1940) a účtovník sa z neho aspoň na chvíľku stal vďaka snímke Hotel Modrá hvězda či Gabriela (oba 1941). Čašnícku drinu zakúsil vďaka filmovým postavám v snímkach Z bláta do louže (1934), Panenství (1937) a Bílá vrána (1938). Ako krajčír vystupoval v komédii Z českých mlýnů a filme Provdám svou ženu (oba 1941). V bielom, doktorskom plášti hral v komédii Zlaté dno (1942) a chlebík právnika si vyskúšal vo filme (1939). Okrem rôznych profesií presvedčivo stvárňoval aj "bifľošov" Zahral si ich v snímke Škola, základ života (1938) a obľúbenej komédii Cesta do hlubin študákovi duše (1939). Ako ďalej uvádza portál csfd.cz, úlohy v oboch filmoch stvárnil keď už mal viac ako tridsať rokov.
Zmeny v jeho kariérnom raste nastali po skončení druhej svetovej vojny. Do začiatku 50. rokov účinkoval napríklad v snímkach Velký případ a Lavina (oba 1946), Čapkovy povídky (1947), O ševci Matoušovi (1948) alebo Červená ještěrka (1949). Následne ho režiséri angažovali vo filmoch Císařův pekař a pekařův císař (1951), Mladá léta (1952), Divotvorný klobouk (1952), Komedianti (1953), Vzorný kinematograf Haška Jaroslava, Čert a Káča (oba 1955), Nezlob, Kristíno! a Dobrý voják Švejk (oba 1956). V roku 1957 nadviazal na Dobrého vojáka Švejka keď hral aj v pokračovaní nazvanom Poslušně hlásím. V tom istom roku hral aj vo filmoch Florenc 13,30 a Konec jasnovidce.
O svojom nadaní poslal jasnú správu aj v ďalšom desaťročí, keď hral spolu v 25 filmoch a piatich televíznych seriáloch. Desaťročie odštartoval snímkami Zpívající pudřenka, či Srpnová neděle (oba 1960), nasledovali Pohádka o staré tramvaji (1961), Kuřata na cestách (1962) a Mezi námi zloději (1963). Ako ďalšie vznikli Archimedov zákon (1964), Dům v Kaprové ulici (1965), seriál Klapzubova jedenáctka (1967) a ďalší seriál Hříšní lidé města pražského (1968). Trojicu obľúbených seriálov zakončil seriálom Pan Tau v roku 1969.
Neuveriteľných deväť filmov s Františkom Filipovským vzniklo v roku 1970 a účinkoval aj v ďalších troch seriáloch. Tento všestranný herec prijal ponuky účinkovať vo vydarených snímkach ako Pan Tau přichází, Pane, vy jste vdova!, Fantom operety (seriál) či Čtyři vraždy stačí, drahoušku. Jeho mimoriadna herecká osobnosť sa prejavila aj v snímke Vražda v hotelu Excelsior z roku 1971, či vo filmovom hite Dívka na koštěti z roku 1972.
Filipovský bol aktívny počas celých 70. rokov, keď hral v televíznom filme O ševci Matějovi (1973), vydarenom seriáli 30 případů majora Zemana (1974) alebo v úspešnej komédii Jak utopit doktora Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974). Medzi televíznymi divákmi sa veľkej obľube tešil aj seriál Chalupáři, v ktorom ho diváci videli v premiérovom vysielaní v roku 1975. O rok neskôr sa už československí diváci smiali na komédii Marečku, podejte mi pero!, kde Filipovský stvárnil chemikára. Úspech zožali aj ďalšie dve komédie v ktorých hral - Jen ho nechte, ať se bojí a Což takhle dát si špenát (oba 1977). Nielen v divadle hral v Moliérovom Lakomcovi. V rovnomennom televíznom filme si zahral v roku 1978. V rozprávke Princ a Večernice hral v roku 1979, keď vznikol aj seriál Dnes v jednom domě.
Filipovský hral aj v seriáloch Arabela, Lucie, postrach ulice a komédii Co je doma, to se počítá, pánové ...(všetky 1980). O rok neskôr vznikli snímky Zralé víno či Jak svět přichází o básníky. Pamätné sú aj jeho výstupy v seriáloch Dobrá voda a Malý pitaval z velkého města (oba 1982). V roku 1984 sa vrátil prostredníctvom komédie Jak básníci přicházejí o iluze alebo seriálu Létající Čestmír. Známy je aj vďaka rolám vo filmoch Veselé vánoce přejí chobotnice, Osudy dobrého vojáka Švejka, Mladé víno a Chobotnice z druhého patra z roku 1986, keď vznikol aj seriál Panoptikum města pražského. V ďalšom príbehu o mladom medikovi Štěpánkovi, ktorého stvárnil Pavel Kříž s názvom Jak básníkům chutná život, hral v roku 1987. V prelomovom roku 1989 si zahral v televíznom filme Jak ševci zvedli vojnu pro červenou sukni. Naposledy hral v seriáli Arabela se vrací v roku 1990. Vďaka filmu bol poradným astrológom, drogistom, kaplánom i starým čertom. Stvárnil role, ktoré dokázali rozosmiať i prinútili zamyslieť sa. Všetkými však nadchol.
Filipovský sa presadil aj za mikrofónom - v rozhlase. Ako uvádza portál csfd.cz, legendárnym sa stalo jeho čítanie románu Bylo nás pět v rozhlasovom éteri. Presadil sa aj v dabingu a za jeho výkon pri dabovaní Žandára zo St. Tropez ho pochválila aj hviezda tohto filmu - Louis de Funés. Vyrovnať sa mu po smrti snažili Jiří Císler, Jiří Lábus či Jiří Krampol, no nikdy jeho výkon nedosiahli. Svoj hlas prepožičal aj babe Jage v známej rozprávke Mrázik z roku 1964.
V roku 1958 mu udelili titul Zaslúžilý umelec a od roku 1984 sa hrdil titulom Národný umelec. Medzitým, v roku 1968 ho vedenie Národního divadla vymenovalo za svojho zaslúžilého člena.
František Filipovský mal dve deti - syna Jana a dcéru Pavlínu. Jeho veľkolepá herecká púť sa skončila v roku 1992, o rok neskôr, 26. októbra 1993 František Filipovský zomrel.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.csfd.cz.
