Prvou premiérou novej sezóny sa divadlo Astorka Korza ’90 vracia do starých dobrých čias.
Ak má niečo byť o žiarlivosti, je lepšie, ak je to najprv aj o láske. Hoci, ako hovorí sám Shakespeare, načo je žiarlivcovi dôvod? Žiarlivosť nepotrebuje zámienku, je netvorom, ktorý sa sám počne a sám sa aj porodí. Produkcia Astorky o vášnivej láske je. A samozrejme aj o ešte vášnivejších intrigách. Kombinácia, z ktorej dokázali vyťažiť. Akoby sa Astorka vrátila do starých dobrých čias, keď ťažila zo špecifických hereckých typov.
Hrať Shakespeara na nedivadelnej malej scéne chce dobrú dávku odvahy. Adekvátne obmedzeniam priestoru tvorcovia hru skrátili, scénicky tvorivo a miestami dosť vtipne aktualizovali.
Sme vlastne na dovolenke na Cypre, kde sa pod rúškom letnej pohody schyľuje k nešťastiu. Príbeh zostal čitateľný, podobne ako jasná téma žiarlivosti a spoločenských predsudkov, ktorú aktualizovali aj improvizačným vstupom Borisa Farkaša. Farkaš sa ako majiteľ kaviarne, v ktorej sa akoby amatérsky hralo, odrazil od krátkeho vstupu Heralda v pôvodnom texte. Jeho ľudový humor nie je až taký vzdialený poetike shakespearovských komických výstupov, akoby sa na prvý pohľad zdalo.
Pre Mariána Miezgu je Othello prvou podobne veľkou úlohou, hoci vynikal už aj v predchádzajúcej astorkárskej produkcii Rómea a Júlie. Exotickosť pôvodu Maura pripomínala len retiazka okolo krku. Bol presvedčivo zaslepený láskou i žiarlivosťou. Na konci ho typicky nvotovsky štylizovali do diabla. Medzi ním a Desdemonou vládlo správne milenecké napätie, hoci pantomimické zobrazenie ich lásky by v tejto produkcii ani nechýbalo.
Z Táne Pauhofovej urobil kostým výtvarníčky Zuzany Štefunkovej-Rusínovej „pravú blondínu“. Bola nielen krehká a naivná, ale aj vášnivá. Vynikajúci bol kontrast s Petrou Vajdovou, ktorá vniesla do produkcie v postave komornej Emílie zrelú skúsenosť ženy.
Róbert Jakab zahral veľmi dobre nevedomú zámienku tragédie Othellovho zástupcu Cassia. Typovo dobrý bol aj Miro Noga ako Roderik. Chlapci z Astorky dali svoju hravosť do služieb Shakespeara celkom úspešne.
A na záver to najlepšie. O Petrovi Šimunovi v postave Jaga sa určite bude ešte dlho hovoriť. Oblečený za akéhosi vrchného čašníka roznášal geniálne svoje otrávené nápoje.
Nová produkcia divadla Astorka je nepatetická, otvorená, hravá a sexy. Opäť pripomína, že ľudské city sa v historickom čase nestihli veľmi zmeniť.
Divadlo Astorka Korzo ’90
William Shakespeare: Othello
Preklad Ľubomír Feldek
Dramaturgia: Andrea Domeová
Kostýmy: Zuzana Štefunková-Rusínová
Scéna: Tomáš Rusín
Hudba: Ľubica Čekovská
Choreografia: Elena Lindtnerová
Réžia. Juraj Nvota
Hrajú: Marián Miezda, Táňa Pauhofová, Peter Šimun, Boris Farkaš a ďalší.
Premiéra: 20. septembra 2007
