ý do kvalitného filmu. Film je nostalgickým príbehom troch priateľov - Pirina, Valéra a Starca - ktorí žijú slobodne a šťastne v horskej chate v milovanej Stratenej doline vo Vysokých Tatrách. Po príchode krásnej turistky Sašky, ktorá sa stane príčinou i obeťou mužskej žiarlivosti, je dovtedy neohrozené priateľstvo vystavené ťažkým skúškam.
Denník SME pre vás pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 70. rokov nadväzuje na minuloročný projekt, v rámci ktorého sme vám priniesli najlepšie filmy rokov osemdesiatych. Každý týždeň až do konca novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 99 korún. Podrobné informácie o edícii nájdete na dvd.sme.sk. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
Je to skvelý chlapský film
Na Medenú vežu si spomína hlavná ženská predstaviteľka EMÍLIA VÁŠÁRYOVÁ, ktorá stvárnila postavu Sašky - manželky Pirina, v podaní Štefana Kvietika.
Medená veža zaujme svojou silnou atmosférou. Ako si spomínate na nakrúcanie s režisérom Martinom Hollým?
Tento film nevošiel len do pamäti divákov, ale aj všetkých, ktorí sa na ňom podieľali. Škoda, že sa Martin Hollý dnešných čias nedožil. Vždy sa hlásil k tomuto filmu. Nakrúcali sme ho v Tatrách, za veľmi extrémnych podmienok - musela sa postaviť zrubová chata v Lomnickom sedle. Členovia štábu sa tam každý deň prepravovali, niektorí tam aj prespávali. Do dnešného dňa, všetci, ktorí sme zostali, sa pri niektorých výročiach stretávame a spomíname. Martin Hollý nakrútil film, ktorý je exkluzívny tým, že vznikol vo Vysokých Tatrách a dal dokopy troch slovenských hercov, mužov - Kvietika, Mistríka, Rajniaka, čo bola silná trojka. Dvaja z nich už nie sú medzi nami. Ja som si s nimi s chuťou zahrala, boli sme všetci kolegovia zo SND. Bolo to pokračovanie našej cesty, ktorá sa začala na javisku. Hollý dal dokopy úžasný filmový štáb, ktorý potom nakrúcal aj Orlie pierko. Pre všetkých je to udalosť, na ktorú do dnešného dňa veľmi radi spomíname.
Bolo pre vás náročné pracovať vo vysokohorských podmienkach?
Bolo, ale bolo to aj krásne. Mali sme k dispozícii horskú službu, ktorá nám pomáhala. Bolo to milé, vedeli sme, že sme v dobrých rukách, že sa o nás postarajú. Ja som dokonca časť filmu bola v očakávaní dieťatka, takže som mala ešte špeciálne služby.
V ktorom ste boli mesiaci?
Zomlelo sa to počas nakrúcania, keď sa dokrúcali ešte nejaké svadobné scény, bola som už krátko pred pôrodom.
Film pochádza z roku 1970, to už sa rozbehla normalizácia. Poznačilo to nakrúcanie?
Nie, film vznikal ešte v rokoch 1968-69, rok dokončenia filmu je trochu klamný. Približne v tomto období sme nakrúcali s Ivanom Mistríkom a ďalšími Baladu o siedmich obesených, ktorá získala cenu v Monte Carle, bolo to teda skôr priaznivé obdobie. Baladu o siedmich obesených normalizácia zastavila. Medená veža spadá ešte do obdobia obrodenia a nádejí, do slobodného radostného obdobia, keď sme verili, že sa veci zmenia. Môj syn sa narodil v roku 1969, a to už bol film dávno hotový.
Vy ako ženská predstaviteľka ste nemali vo filme až taký veľký priestor ako vaši mužskí kolegovia, ale podľa ohlasov divákov ste ho veľmi dobre využili. Ako to vy cítite?
Neviem, na svoje filmy sa veľmi málo pozerám. Videla som ten film na premiére v kine Hviezda, bol to veľký úspech. Ale ani si nepamätám, kedy som ho videla naposledy. Ja nehodnotím svoju prácu. Viem len, že sme prežívali veľmi šťastné obdobie. Mali sme veľa zaujímavej, nádhernej práce. Nakrúcala som vtedy naraz niekoľko filmov.
Príbeh priateľstva troch mužov vás oslovil?
Áno, práve preto, že boli priateľmi aj v skutočnosti, hrávali spolu na javisku. A ja som bola tiež ich priateľka, ak to tak môžem povedať. Myslím, že všetko z tejto atmosféry sa do filmu prenieslo. Určite aj to, že napríklad Ivan Rajniak bol aktívny lyžiar a horolezec - preto je tam aj láska k horám a obdiv k Tatrám.
Ako ste vnímali vzťah Pirina a Sašky, teda váš filmový vzťah so Štefanom Kvietikom?
V tom čase sme so Štefanom Kvietikom hrali niekoľko takýchto vzťahov, takže toto bolo len jedno z našich hraných "manželstiev".
V tomto filme išlo však o silný vzťah, s dramatickým koncom...
Ivan Bukovčan bol ohromný autor, je šťastie, že práve on napísal tento scenár, myslím si, že je to cítiť. Scenáre vtedy písali ľudia profesionálne veľmi zdatní, mali zmysel pre humor, písali skvelé dialógy, bola radosť pracovať s takýmito scenármi.
Má tento film podľa vás čo povedať aj dnešnej generácii?
Naozaj neviem. Milo ma prekvapí, keď sa na nejakej besede stretnem s názorom, že je to kultový slovenský film, že ho poznajú všetci. Myslím, že je to taký chlapský, milý film. Dobrý. Martin Hollý vedel také veci robiť.
(Iris Kopcsayová)
Nostalgia za krásnymi návratmi
 |
| Martin Hollý. |
Bol rok 1970. Martin Hollý neskôr tvrdil, že vtedy prežíval také silné tlaky, že si to dnes už mladí nevedia predstaviť. "Ale aj keď som vtedy nakrútil Medenú vežu a Orlie pierko, nehanbím sa za ne. Boli urobené poctivo," povedal v rozhovore pre SME v roku 2003, teda rok pred svojou smrťou.
Medenú vežu možno stále vnímať ako dobrodružný príbeh troch kamarátov, výrazne zdramatizovaný motívom lásky, nevery a nedôvery. V rozhovore s Richardom Blechom Hollý povedal, že sa v príbehu snažil zvýrazniť romantický tón, "aby vznikla atmosféra nostalgie za niečím krásnym, neuchopiteľným a nenávratným".
Scenár dostal od Ivana Bukovčana, náročného autora, ktorý si potrpel na to, aby režisér nič z jeho literatúry nezmenil. Na nasnímanie nevyspytateľných hôr si vybral kameramana Karola Kršku, majstra svietenia.
Hollý patril spolu s Uhrom a Solanom ku generácii, ktorá na filmové projekty prichádzala s vlastnými kameramanmi, na ktorých sa mohli absolútne spoľahnúť. On sám pritom prichádzal na nakrúcanie s dokonale prepracovaným technickým scenárom, veľké zmeny sa už v ňom nedali robiť.
Rovnako dokonalú predstavu mal aj o hercoch. Pri nakrúcaní Medenej veže mu to skoro narobilo problémy. Rozprávač príbehu Ivan Mistrík ochorel, ale Hollého nútili v práci pokračovať. Zdalo sa, že bude zaňho treba nájsť náhradu. "Pokúšal som sa Mistríkovu úlohu preobsadiť, ale bola to katastrofa," spomína v rozhovore s Blechom. "Práca mi nešla, pretože postavu som napísal Mistríkovi na telo a bez neho to nebolo ono. Nakoniec som naňho počkal, kým sa vrátil z nemocnice a práca potom pokračovala opäť plynulo."
(Kristína Kúdelová)
Filmy, ktoré tiež vznikli v roku 1970
- Tristana (Fr., Tal., Šp.), réžia: Luis Bunuel, hrajú: Catherine Deneuveová, Fernando Rey
- Zabriskie Point ( USA), réžia: Michelangelo Antonioni, hrajú: Paul Fix, Rod Tailor, Harrison Ford
- Piti Piti Pa (Fr., Tal.), réžia: Serge Korber, hrajú: Louis de Funés, Olivier De Funés
- Roztržitý (Fr.), réžia: Pierre Richard, hrajú: Pierre Richard, Marie-Christine Barrault
- Novicky (Tal.), réžia: Guy Casaril, hrajú: Brigitte Bardotová, Annie Girardotová
- Posledná adresa (Tal., Fr.), réžia: José Guiovanni, hrajú: Lino Ventura, Marléne Jobertová
- Slnečnica (Tal., Fr., ZSSR), réžia: Vittorio De Sica, hrajú: Sophia Lorenová, Marcello Mastroianni, Ludmila Savelyeva
- Borsalino (Fr., Tal.), réžia: Jacques Deray, hrajú: Jean-Paul Belmondo, Alain Delon
- Stanica WUSA (USA), réžia: Stuart Rosenberg, hrajú: Paul Newman, Joanne Woodwardová
- Malé životné etudy (USA) réžia: Bob Rafelson, hrajú: Jack Nicholson, Karen Blacková
- Malý veľký muž (USA) , réžia: Artur Penn, hrajú: Dustin Hoffman, Faye Dunawayová
- Básnik a mačička (USA), réžia: Herbert Ross, hrajú: Barbra Streisandová, Tom Atkins, George Segal
Dojme a pobaví aj dnes
Slovný humor, ktorý pozná každý zo života. Situácie, ktoré nútia k úsmevu a slzám. Tragédia sa rozbieha nenútene, no nestihne nudiť. Hoci film má miestami i jemné dobové narážky, nestráca na vtipnosti. Ba práve naopak - dnes sa na ne dá pozrieť i z iného uhla a baviť sa ešte viac. A k tomu krásna, ešte zachovaná, tatranská príroda, dýchajúca z každého záberu. A v jej útrobách odvíjajúci sa príbeh troch kamarátov a jednej lásky, ktorí žijú v úzkom priestore, preto je dôležité priateľstvo. Téma nadčasová. A napriek tomu, že je to melodramatický príbeh, dovolila by som si ho označiť ako ľahkú komédiu, aspoň pre dnešného diváka, ktorý neberie všetko príliš vážne. Medená veža garantuje v skratke: humor, reálnosť, krásnu prírodu a skvelé herecké výkony. A mladá Milka Vášáryová už vtedy ukázala svoje herecké nadanie.
(Jana Cviková (21), študentka scenáristiky a dramaturgie)
