Bojnice 26. septembra (TASR) Výmena poznatkov a výsledkov výskumu umeleckých artefaktov z obdobia secesie je cieľom dvojdňového celoslovenského sympózia, ktoré sa dnes začalo v Bojnickom zámku. Zúčastňuje sa na ňom takmer 40 pracovníkov múzeí, vysokoškolských učiteľov, pracovníkov pamiatkových úradov a ďalších odborníkov. Seminár pripravilo bojnické múzeum na záver rozsiahlej a zatiaľ ojedinelej výstavy umeleckých artefaktov obdobia tohto umeleckého slohu z konca 19. a začiatku 20. storočia. Výstavu, ktorá bola od začiatku júla tohto roka inštalovaná v priestoroch zámku, navštívilo niekoľko tisíc ľudí.
Bojnickej autorke výstavy, historičke umenia Kataríne Malečkovej, sa podarilo na výstavu sústrediť približne 600 výstavných predmetov nielen z bojnického múzea, ale zapožičala ich aj z ďalších 12 múzeí v Bratislave, Betliari, Červenom Kameni, Levoči, Banskej Štiavnice, Kremnice, Košíc, Topoľčian, Nitry, Trenčíne a Trnavy. Ako zdôraznila, vo väčšine prípadov išlo o exponáty, ktoré tieto múzeá nemajú vo svojej expozícii, ale v depozitoch, takže v Bojniciach ich návštevníci mohli vidieť pohromade po prvý raz. O nich budú podrobne referovať vo svojich príspevkoch viacerí účastníci sympózia.
Obdobie secesie je podľa slov Malečkovej posledným uceleným umeleckým slohom, ktorý v Európe ovládol architektúru, maľbu, sochárstvo, ale predovšetkým umelecké remeslo. Výrazným predstaviteľom v architektúre na Slovensku bol napríklad Samuel Jurkovič. Umelci tej doby sa vzopreli starým tendenciám v umení a presadzovali nové prístupy. Po roku 1890 sa stalo štúdium prírody "ako večnej učiteľky" nevyhnutnosťou pre umeleckých remeselníkov. Prírodné motívy, najmä kvety, sa ocitli v nenahraditeľnej úlohe pri výzdobe skla, keramiky, striebra, textilu i nábytku, konštatovala Malečková.
Secesia, ako povedal vo svojej prednáške Marcel Pecník z Katedry histórie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, výrazne ovplyvnila aj tvorbu platidiel, pretože umelci presadzovali zásadu, aby sa umenie čo najviac dostávalo k ľudu. Peniaze boli na tento účel veľmi vhodné. Najkrajšie secesné bankovky a mince vznikli v období rokov prvej Československej republiky. Podieľali sa na nich maliari ako Alfonz Mucha, Maximilián Švabinský alebo medailér a sochár Otakar Španiel.
Z príspevkov na sympóziu vydajú organizátori zborník.
