Všetko sa to začalo 1. mája 1990, keď ešte v bývalom Československu otvorili prvú súkromnú galériu Galériu M+. Sídlila v pivničných priestoroch v bývalej budove BIPS na Laurinskej ulici, kde sa v súčasnosti nachádza reštaurácia Paparazzi.
Súčasťou občianského združenia M+ boli také mená, ako Ivan Csudai, Laco Teren, Stano Stankoci, Ján Hlavatý, Stano Bubán, Simona Bubánová, Martin Knut, Karol Weisslechner a Ladislav Mokrý.
Ich cieľ bol prostý – dať možnosť vystavovať mladým výtvarným umelcom zo Slovenska aj zo zahraničia. Prebiehali tam aj divadelné predstavenia, dochádzalo k symbióze výtvarného a dramatického umenia. Toto obdobie, žiaľ, neprialo umeleckým projektom a po roku a pol galéria zanikla.
Jeden z otcov myšlienky sa po 15 rokoch rozhodol galériu obnoviť. Má pocit, že priestor pre „mladé umenie“ tu stále chýba. Pred dvoma rokmi sa mu podarilo kúpiť loď, ktorá bola nedávno slávnostne otvorená pod jednoduchým názvom Loď. Nachádza sa na petržalskej strane Dunaja, hneď oproti Pláži.
Má fungovať ako multifunkčný priestor, v ktorom nájdete kaviareň, Galériu M ++, ako aj divadlo Adyho Hajdu a Romana Luknára. Zatiaľ to znie ako idylka so šťastným koncom.
Počas slávnostného otvorenia bola Loď plná. Otváral sa priestor, ktorý „krásavicu na Dunaji“ osvieži, priestor, kde si človek môže oddýchnuť, ale zároveň sa aj esteticky nadchnúť.
Táto udalosť bola patrične medializovaná, moderátorky televízií sa predbiehali, ktorá z nich urobí ako prvá rozhovor s naozajstnou „celebritou“. No v médiách o galérii nepovedali ani slovo a už vôbec nie o výtvarných umelcoch, ktorí mali možnosť tieto veľkolepé priestory obohatiť svojimi dielami.
Na výstave s názvom In case of... nimi boli Michaela Rázusová Nociarová, ktorá je momentálne pedagogičkou na VŠVU, a Marcel Mališ, čerstvý absolvent na Katedre maľby a iných médií na VŠVU.
Michaela sa počas celej svojej tvorby venuje maľovaniu vodných hladín, ako aj ľudí, ktorí sú v tomto živle ponorení, plávajúci či ledabolo ležiaci. Téma na loď ako stvorená. Podľa autorky človek v kontakte s vodou strháva svoju každodennú masku a stáva sa prirodzeným, čo neznamená automaticky aj krásnym. Zamýšľa sa nad estetikou krásy. Je ňou to, čo si umelo vytvoríme a čo ponúkajú všetky módne fotografie, alebo sme to my pri stretnutí s vodným živlom, ktorý nás sprevádza od narodenia?
Podpalubie lode patrí Marcelovi Mališovi, ktorý vystavuje veľkoplošné obrazy so sociálnokritickým rozmerom. Diptych pod názvom Les Fauves Devant et Derriére je nielen narážkou na fauvizmus a fauvistov (zobrazením divokých šeliem a divokou farebnosťou), ale najmä vykročením k divákovi, ktorý je šelmami ohrozovaný.
Zamýšľa sa nad absurditou nikdy nekončiaceho kolobehu násilia a zla v súčasnom (aj minulom) svete. Jeho triptych s malebným názvom Zmrzlinka dnes nebude sa nesie podobne v trpko ironickom duchu. Pre jeho tvorbu je typická intelektuálna práca, ktorú Mališ očakáva aj od diváka. Výstavu môžete vidieť do 4. októbra.
Ak sa Loď nakoniec nestane priestorom len pre „vyvolených“, mohla by byť lákavým miestom na stretnutie maľby, divadla a odpočinku a vytvoriť tak tradíciu na Slovensku – relaxovať a zároveň sa intelektuálne vzdelávať.
Autor: Karmen Koutná (Autorka je publicistka)
