Bratislava 28. septembra (TASR) - V sobotu uplynie 185 rokov od narodenia slovenského maliara, litografa, pedagóga Petra Michala Bohúňa, zakladateľa národne chápanej historickej maľby.
Pri tejto príležitosti vydáva TASR jeho profil.
Významný portrétista známych kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia a jeho prívrženec Peter Michal Slavomil Bohúň sa narodil 29. septembra 1822 vo Veličnej na Orave v rodine evanjelického farára. Je umelcom národného obrodenia a klasikom slovenského výtvarného umenia 19. storočia.
Študoval v Prahe u litografa Františka Šíru a v ateliéri Christiána Rubena na Akadémii výtvarných umení. Tam sa zoznámil s českými národovcami, ktorí mu sprostredkovali ilustrovanie 32 tabúľ do botanického diela Rostlinář českého vedca Svatopluka Presla. Po návrate na Slovensko sa stal jedným zo zakladateľov slovenského výtvarného umenia.
V diele Petra Michala Bohúňa zohral popri Prahe a jej umeleckom a spoločenskom prostredí dôležitú úlohu vplyv domácej tvorby, najmä spišskej portrétnej školy. Išlo najmä o portrétne dielo Jozefa Caucika, vedúcej osobnosti spišského maliarstva prvej polovice 19. storočia a ovplyvňovalo ho aj biedermeierovské a romantické umelecké chápanie.
Najčastejším obsahom jeho malieb boli portréty, ktoré sú vystavené vo väčšine slovenských galérií, v Prahe a iných mestách Európy. Jeho vyspelé portrétne umenie zachovalo okrem iných podobu mnohých štúrovských predstaviteľov a má dokumentárnu hodnotu. Revolúcia rokov 1848-1849, najmä však depresia, ktorá po nej nastala, ho zmenila z biedermeierovského konformizmu a lyrika-romantika na pravdivého interpreta podoby a charakteru slovenskej obrodeneckej spoločnosti.
Tvoril aj oltárne obrazy a ikony, ktoré sú roztrúsené v kostoloch po celom Slovensku a Poľsku. V sakrálnej tvorbe používal predlohy nazarénske i romantické. Pre tisícročné cyrilo-metodské jubileum namaľoval zástavy s postavami Slovákov vo vtedajšom ľudovom kroji. Krajinomaľbe sa venoval len príležitostne, pričom vychádzal najmä z prírodných motívov oravského regiónu.
Za vyvrcholenie jeho tvorby je považovaná temperová skica z roku 1848 Slovenské ľudové zhromaždenie s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska, ktorou sa zapísal medzi priekopníkov slovenského historického maliarstva. Jeho pravdepodobne najznámejším obrazom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána.
Celá jeho výtvarná činnosť bola spätá so slovenským verejným a politickým životom, s národným obrodením. Osobne sa zúčastnil na mnohých významných osvetových a politických akciách slovenských vlastencov, napríklad na proklamovaní Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši (1848), memorandovom zhromaždení v Martine (1861) a iných. Za záslužné národnobuditeľské práce sú považované najmä jeho dve série štúdií slovenských ľudových krojov (1846-1847 a 1848-1850).
Podľa údajov biaskeho evanjelického archívu Peter Michal Bohúň zomrel 20. mája 1897 v Bielsko-Biaej (Poľsko), kam sa koncom 60. rokov 19. storočia s rodinou presťahoval. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Biaej. Jeden z jeho synov Kornel Július, nádejný maliarsky talent, prekreslil na kameň 12 otcových predlôh s krojovanými postavami Slovákov z viacerých oblastí Slovenska. Tieto chromolitografie vyšli neskôr v Prahe.
Podľa Petra Michala Bohúňa je pomenovaná Galéria v Liptovskom Mikuláši, ktorú v bývalých priestoroch evanjelickej školy zriadili v roku 1955. Bohúň v nej učil takmer jedenásť rokov a jej zbierkový fond predstavuje aj jeho výtvarné diela.
chor pa
