V bardejovskom múzeu približujú históriu presťahovania kostolíkov

Bardejov 28. septembra (TASR) - Presťahovanie šiestich drevených kostolíkov z Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska v rokoch prvej ČSR do Čiech a na Moravu a ich ďalší osud približuje výstava, ktorú dnes otvorili v Šarišskom múzeu (ŠM) v Bardejove.

Pod názvom Roubené skvosty z Podkarpatské Rusi a východního Slovenska (Zrubové skvosty z Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska) ju pripravilo Regionálne múzeum (RM) vo Vysokom Mýte v Pardubickom kraji v ČR. Výstava potrvá do 31. októbra.

Ako pre TASR uviedol riaditeľ RM Jiří Junek, výstavu najprv inštalovali v roku 2005 vo vlastných priestoroch a prichystali aj odborný seminár. Počas ich prípravy zháňali podrobnejšie informácie a tak sa dostali až k riaditeľovi ŠM Františkovi Gutekovi. Ide o prvý výsledok spolupráce. Urýchlil ju aj fakt, že medzi Pardubickým krajom a Prešovským samosprávnym krajom, oba územné celky sú zriaďovateľmi múzeí, existuje partnerská dohoda. Výstavu považuje za dokumentovanie "obdobia spoločného súžitia" Čechov, Slovákov a Rusínov v jednom štáte.

V ŠM je výstava podstatne širšie poňatá ako bola prvá vo Vysokom Mýte. Dôkladne mapuje osudy šiestich svätostánkov, premiestnených v priebehu 20. a 30. rokov 20. storočia z vtedajšej Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska. Dôvodom bol podľa Juneka fakt, že im hrozila skaza, keďže v príslušných dedinách si postavili a začali využívať murované chrámy. Všetky boli riadne kúpené, rozobraté, prevezené vlakom aj s ikonostasmi a nanovo poskladané, pričom schátralé diely boli vymenené majstrami, ktorých priviezli z dotknutých regiónov. Za kostolík v dedine Obava zaplatil továrnik Otto Kretschmer a dostal sa do Novej Paky, obci Cholmovec zaplatil 16.000 korún vtedajší senátor Václav Klofáč a premiestnili ho do Dobříkova. Senátor aj rečnil pri jeho otvorení.

Proces odštartovalo premiestnenie kostolíka z Medvedoviec do Prahy na popud Národného múzea na Jubilejnú výstavu v roku 1928 k 10. výročiu vzniku ČSR. Práve tento kostolík je jediný, ktorý nebol nanovo zasvätený a dnes sa v Prahe nevyužíva na cirkevné účely. Ostatné slúžia veriacim, ako Junek dodal, štyroch cirkví, dva Československej husitskej cirkvi, po jednom katolíckej, pravoslávnej a gréckokatolíckej.