Je možné zažiť hromadné stretnutie Juliána Fila, Milana Paštéku, Alojza Klima, Milana Laluhu, Erika Šilleho či Jána Vasilka...? Nie, toto skutočne nie sú nezmyselné fantazijné úlety ľudskej mysle, ale reálny fakt, ktorý zo svojho výstavného plánu ponúka Galéria Jána Koniarka v Trnave.
Výstava pod názvom Pramene 1967 – 2007 je (ne)súrodou mozaikou poskladanou z diel vytvorených počas štyridsiatich rokov v Moravanoch nad Váhom, kde sa koná najstaršie súvislé a zároveň i najznámejšie slovenské maliarske sympózium.
Urobiť selekciu zo značnej škály autorov a ich diel nebolo určite ľahké, veď predsa štyri desaťročia tradície so sebou prinášajú aj pozoruhodnú zbierku umeleckých artefaktov. I vďaka tejto skutočnosti sa v priestore Kopplovho kaštieľa podarilo vytvoriť dvom kurátorom - Vladimírovi Beskidovi a Silvii Čúzyovej zvláštnu „zmesku autorov“. Úloha kurátorov nebola určite jednoduchá. Snažili sa divákom a „fanúšikom maľby“ ponúknuť čo najširší pohľad a prehľad zúčastnených autorov od bývalým režimom (ne)poznačených počiatkov sympózia až po najaktuálnejšiu súčasnosť.
Divákovi sa vďaka širokému spektru maliarskych prístupov ponúka výstava miestami vyznievajúca ako kabinet kuriozít. Konflikt rozmanitých kultúr v niektorých miestach aj s odstupom času vyznieva nadčasovo s vysokou výpovednou a estetickou hodnotou, no v niektorých miestach je to „len“ výpoveď času svojho vzniku, ktorá nemusí byť akceptovaná pri hodnotiacich súdoch umeleckého diela.
(Ne)zámerne sa podarilo zlúčiť nezlučiteľné. Umeleckým mixom pozostávajúcim z Kuby, Vietnamu, Poľska, Veľkej Británie, Francúzska, zo Švajčiarska, Slovenska... vznikol interesantný koktail plný konfrontácie, ktorý nemusí byť každému po chuti. Veľkým pozitívom tohto projektu je, že donúti uvažovať človeka nad tým, čo sú tie „správne“ parametre a kritériá na posúdenie umeleckého diela.
Spomedzi štyridsiatich vystavujúcich autorov a ich diel, vychádzajúcich z rozličného obdobia i prostredia, si každý nájde svoju vlastnú definíciu „maľovaného obrazu“, ktorého hlavným odkazom by mala byť jeho nadčasovosť, pretože výtvarné dielo je vtedy dielom, keď aj po časovom odstupe dokáže osloviť generáciu „iného“ diváka ako v čase svojho vzniku a nezáleží na tom, či je to obraz s konkrétnou figurálnou témou, alebo citovo ladená abstrakcia.
Bohatá maliarska paleta je verejnosti prístupná do 28. októbra 2007.
Autor: Ľudmila Poláčková (Autorka je študentka kunsthistórie)
