Výnimočný film, reagujúci na udalosti 11. septembra, ráta aj s divákovou fantáziou.
Vlastne – bol tu už vôbec niekedy dlhometrážny bábkový film pre dospelých? Rok 2004 priniesol hneď dva – škandinávsko-britský Strings a nemecko-americký Team America. Čudesnou zhodou okolností oba – každý úplne inak – reagujú na udalosti 11. septembra 2001. Strings ako dráma shakespearovských rozmerov, silne inšpirovaná severskými legendami, stavia klasické bábky ovládané niťami – marionety do reálneho prostredia. No nielen to. Netají, že sú bábkami, neschováva nite, ale dôvtipne, nápadito a účelne využíva stavbu bábok aj ich ovládanie ako dôležitý významový aj dejotvorný prvok.
Stopätnásť expresívne pôsobiacich marionet bábkara Bernda Ogrodnika nielen nahradí živých hercov z mäsa a krvi, ale – práve vďaka expresívnosti, podnecujúcej divácku fantáziu, pôsobí intenzívnejšie, presvedčivejšie ba i ľudskejšie, ako by vari v tomto príbehu mohli zapôsobiť skutoční ľudia.
Tvorcovia vytvorili svojbytný, do najmenších detailov premyslený filmový vesmír. Ich fantastický rozprávkový príbeh o odvekom nepriateľstve, zrade, pomste a láske sa odohráva vo zvláštnom svete, kde nite („strings“) slúžia ako spojenie bytosti so životodarnou silou nebies.
Dieťa sa narodí, keď sa z neba znesú nite a rodičia ich potomkovi priviažu k rukám a nohám. Smrť, naopak, znamená prerušenie, pretrhnutie, prerezanie nití. Väzenie nemusí mať mreže, stačí aj otvorená brána, ktorá je pre bábku s niťami neprekonateľnou prekážkou.
Materiál, z ktorého je tá-ktorá bábka vyrobená, prezrádza jej spoločenský status, pôvod a trestom môže byť dočasné odňatie niektorej zo súčiastok.
Film mal svetovú premiéru už v roku 2004 na festivale v Benátkach, no ešte i dnes, keď na bláznivý Team America svet už zabudol, Strings kráča proti prúdu. Nepoužíva triky, efekty, digitálne hračky. Zaznamenáva akcie skutočných marionet, vedených skutočnými majstrami – bábkohercami. Nevypovedá a nezobrazuje všetko. Nevtiera sa, neohuruje, nepredvádza lacné triky, aby zaujal. Práve naopak – chce byť potravou pre divákovu imagináciu, fantáziu, tvorivosť. Bábky ostávajú surové, do značnej miery akoby nedokončené, takže obecenstvo musí do hry zapojiť vlastnú predstavivosť a postavy si dotvoriť samo – vo svojich hlavách, mysliach, srdciach. V súlade s tým i obsah, zobrazovaný príbeh, je len podkladom, kostrou, bábkou, ktorú musí publikum oživiť svojimi predstavami, názormi, hodnotami, životnými skúsenosťami.
Ak ich divák nemá, alebo – zhlúpnutý filmovou komerciou, nedokáže s nimi narábať – vidí len pohybujúce sa, niťami pospájané kúsky opracovaného dreva. To však v žiadnom prípade nie je chyba tohto výnimočného, ojedinelého, krásneho filmu.
Strings (Strings). Dánsko / Švédsko / V. Británia / Nórsko 2004, 92 minút.
Réžia: Anders Ronow Klarlund. Kamera: Kim Hattesen, Jan Weincke. Strih: Leif Axel Kjeldsen. Návrhy a vedenie bábok: Bernd Ogrodnik. Narozprávali: James McAvoy, Catherine McCormacková a ďalší.
Premiéra v SR: 27. 9.
