Vo zvolenskom divadle chcú čeriť stojaté vody. Fajn. Chcelo by to však možno menšie, ale uváženejšie skoky/šoky.
Nové umelecké vedenie Divadla J. G. Tajovského s omladenou dramaturgiou – Jana Liptáková a Uršuľa Ferenčuková – asi cíti, že ich divadlo sa za ostatné roky dostalo na menej lichotivé priečky pomyselného rebríčka kvality. Asi preto tradične „veselý“ repertoár začínajú liečiť šokom. V minulej sezóne to bola Anouilhova Médea, na začiatku tejto Andrejevov Rozum. Pokusy odvážne, ale veľmi riskantné.
Andrejevovo nazeranie na človeka a jeho zodpovednosť je stále aktuálne. No spisovateľ sa vyjadroval filozoficky zložitými obrazmi. Na ich dešifrovanie treba nielen odvahu, ale aj divadelný fortieľ. Jakub Nvota do hry zasiahol, avšak veci skôr skomplikoval. Pôvodinu neuvážene premenoval, názov Myseľ zamenil za Rozum.
Aj výkladový slovník tieto pojmy rozdeľuje: myseľ je proces, duševný stav či nálada, zatiaľ čo rozum je schopnosť, resp. výsledok myslenia – mienka, názor. Upravovateľ oba pojmy aj v hre mechanicky zamieňa. Tento zmätok vyvolal celý rad následných omylov. Citácie z Daniila Charmsa úprave veci nepomohli.
Nešťastné je výtvarné riešenie, proscéniom chodia záhadné postavy. Možno blázni? Ale prečo počas celej hry? Javisko je vymedzené žalúziovými paravánmi najprv žltej (pracovňa Kerženceva), neskôr bielej farby (sanatórium).
Vzťah medzi priestormi porušuje režisér. Nábytok je raz štylizovaný (zavesený písací stroj, „letiace“ klavíry), inokedy realistický. Ani tu poriadok nie je. Zmätočné sú kostýmy – najmä agresívne červená rovnošata Máše, ktorá by podľa logiky hry mala hrdinu upokojovať.
Režisér s výtvarníkom ohurovali výpravnosťou, na dôvody nebrali ohľad. Taká je aj efektná scéna pokročilého „rozpadu osobnosti“ Kerženceva, ktorý chvíľu žije v priehľadnej guli.
Starší herci sa so štylizovaným divadlom dlhšie nestretali, mladší sa o ňom počas štúdií veľa nedozvedeli. Nedomyslená režijná a výtvarná koncepcia preto nemohli podnietiť primeranú hereckú interpretáciu. Príliš často v nej „šarapatia“ necnosti popisného realizmu a celková nedisciplinovanosť, ktorá aj pointu hlavného hrdinu rozbíja nezmyselným pohybom účinkujúcich.
Leonid Andrejev: Rozum
Scéna a kostýmy:
Marek Gašpar Šafárik
Úprava a réžia: Jakub Nvota
Dramaturgia Jana Liptáková a Uršuľa Ferenčuková
Hudba Andrej Kalinka,
Hrajú: Radoslav Kuric, Daniel Výrostek, Štefan Šafárik, Silvia Donová, Ondřej Daniš, Dana Karolová, Ján Selecký, Marek Fajnor a ďalší.
Premiéra 28. 9. 2007 v Divadle J. G. Tajovského Zvolen.
Autor: Oleg Dlouhý Autor je teatrológ FOTO – ARCHÍV DJGT