Zabúdať je ľahké, ale hlúpe

V Galérii mesta Bratislava bola otvorená výstava Alojza Stróbla. Že väčšine Slovákov meno tohto sochára nič nehovorí, je pravdepodobne výsledok patologickej „skromnosti“ našincov prehliadať veľkosť úspešnejších rodákov.

Alojz Stróbl, Naša matka, okolo 1900.(Zdroj: REPROFOTO – KATALÓG K VÝSTAVE)

Takmer osemdesiat rokov, ktoré prešlo od smrti Alojza Stróbla, je už dosť dlhý čas, aby sa mu dala šanca zaradiť sa aj do slovenských dejín umenia napriek jeho neotrasiteľnému miestu v tých „nie našich“, teda uhorsko-maďarských.

Je chybou, ak si niekto myslí, že ak zriadime bojové komisie na vrátenie umeleckých diel z cudzích do slovenských galérií, získame okrem krátkodobého po­litického kapitálu to, čo na­šej kultúre chýba najviac. Tak potrebné sebavedomie, vlastné iným európskym kultúram, vedomých si tradície a stabilného miesta v kontexte súčasnosti. Inak by sa asi Španieli nehlásili k Picassovi žijúcemu vo Francúzsku, Rusi k Chagallovi a Česi trebárs k Alfonzovi Muchovi.

Grand Prix z Paríža

V Kráľovej Lehote, hneď vedľa rodiska Alojza Stróbla (1856 – 1926) sa dá vidieť pieskovcová socha čítajúcej ženy v dobovom čepci usadenej na výraznom stolci. Jej mramorový variant je súčasťou stálej expozície Maďarskej národnej galérie. Púta nielen bravúrou sochárskej práce v secesno­naturalistickom štý­le, ale aj príbehom, ktorý jej osud nadelil. Pôvodne mala slúžiť ako pomník na hrobe umelcovej matky, ale keď ju roku 1896 vystavil na Miléniovej výstave v Budapešti, vzbudila značnú pozornosť a Stróbl sa rozhodol inak. V roku 1900 sa s ňou zúčastnil na Svetovej výstave ume­nia v Paríži, kde mu udelili Veľkú cenu, tak ako Augustovi Rodinovi za sochu Mysliteľa.

So sfingami vo svete

Možno, keď sa z Kráľovej Lehoty vybral študovať najprv na Akadémiu umenia do Viedne, a podobne ani pri prvých buda­peštian­skych sochárskych zákazkách ešte netušil, že jeho dielo sa bude neskôr tešiť takej veľkej pozornosti a uznaniu. Netreba však zabúdať, že Budapešť na konci storočia, najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, bola prudko sa rozvíjajúcim mestom, kde sa koncentrovala politická a ekonomická moc. Niet sa prečo čudovať, že mladí sochári prichádzali do prostredia, ktoré im bolo schopné ponúknuť priestor na prácu.

Jednou z prvých Stróblových verejných zákaziek bolo vyhotovenie dnes už chronicky známych sfíng ležiacich pred budovou budapeštianskej opery. Tie odštartovali jeho nasledujúcu úspešnú kariéru vyhľadávaného sochára.

Doteraz k jeho najznámejším dielam patrí Jazdecká socha sv. Štefana (1906), ktorá stojí na hradnom kopci, či malebná secesná sochárska kompozícia Studne Kráľa Mateja (1904), ktorá sa nachádza pri Žigmundovskej kaplnke v kráľovskom pa­láci.

Výstava, ktorú v Galérii mesta Bratislavy pripravili Zuzana Gažíková z Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Katarína Beňová zo Slovenskej národnej galérie, je vlastne prvým väčším odborným vstupom na pôdu slovenských dejín ume­nia. Prostredníctvom menších portrétnych prác a fotografií zná­mych pomníkov je len torzom, alebo skôr pripomína Stróblovu tvorbu.

O to dôležitejšie sú informácie z katalógu k výstave, kde sa vďaka pútavému rozprávaniu o umelcovom živote aj o atmosfére fin de siécle strednej Európy môže čitateľ dozvedieť, čo bolo širokej verejnosti tak trochu doteraz „utajené“.

Návrat domov

Navyše, nesentimentálnym a vecným vykreslením Stróblovho vzťahu k rodisku – od každoročných letných pobytov v dome v Kráľovej Lehote až po morálnu a finančnú podporu nadaných rodákov sa nedá ubrániť pocitu, že jeho prítomnosť v ma­ďarských dejinách umenia je prirodzene daná historickou nutnosťou. A súčasne i to, že jeho neprítomnosť v slovenských dejinách je výsledkom našej kultúrnej negramotnosti a všade­prítomných komplexov.

Riaditeľka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová to pred pár rokmi jasne napísala: „Ak sochársku tradíciu na Slovensku budeme chápať širšie, ako tradíciu v spoločnom rakúsko-uhorskom dome, nebude naša situácia vyzerať čierno, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Tak ako, obrazne povedané, slovenskí murári postavili Budapešť a Viedeň, aj o výzdobu tých najreprezentatívnejších stavieb a verejných priestorov sa významnou mierou zaslúžili práve sochári – rodáci zo Slovenska.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 179
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 906
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 135
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 462
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 711
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 495
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 186
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 699
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 388
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 673

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Brit Awards napravili krivdy Grammy: Ceny dali Davidovi Bowiemu

Pozrite si zoznam všetkých víťazov cien najlepšej britskej hudby.

Do ankety Radio_Head Awards zasiahli aj kvóty. Cenu vyhrajú silné ženské hlasy

Zoradili sme šance interpretov, ktorí môžu získať cenu za najlepší slovenský album roka.

Černošskí herci a Oscary, to je jednoduchá matematika

Tipnite si počet afroamerických hercov, ktorí získali Oscara za hlavnú úlohu


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop