Zabúdať je ľahké, ale hlúpe

V Galérii mesta Bratislava bola otvorená výstava Alojza Stróbla. Že väčšine Slovákov meno tohto sochára nič nehovorí, je pravdepodobne výsledok patologickej „skromnosti“ našincov prehliadať veľkosť úspešnejších rodákov.

Alojz Stróbl, Naša matka, okolo 1900.(Zdroj: REPROFOTO – KATALÓG K VÝSTAVE)

Takmer osemdesiat rokov, ktoré prešlo od smrti Alojza Stróbla, je už dosť dlhý čas, aby sa mu dala šanca zaradiť sa aj do slovenských dejín umenia napriek jeho neotrasiteľnému miestu v tých „nie našich“, teda uhorsko-maďarských.

Je chybou, ak si niekto myslí, že ak zriadime bojové komisie na vrátenie umeleckých diel z cudzích do slovenských galérií, získame okrem krátkodobého po­litického kapitálu to, čo na­šej kultúre chýba najviac. Tak potrebné sebavedomie, vlastné iným európskym kultúram, vedomých si tradície a stabilného miesta v kontexte súčasnosti. Inak by sa asi Španieli nehlásili k Picassovi žijúcemu vo Francúzsku, Rusi k Chagallovi a Česi trebárs k Alfonzovi Muchovi.

Grand Prix z Paríža

V Kráľovej Lehote, hneď vedľa rodiska Alojza Stróbla (1856 – 1926) sa dá vidieť pieskovcová socha čítajúcej ženy v dobovom čepci usadenej na výraznom stolci. Jej mramorový variant je súčasťou stálej expozície Maďarskej národnej galérie. Púta nielen bravúrou sochárskej práce v secesno­naturalistickom štý­le, ale aj príbehom, ktorý jej osud nadelil. Pôvodne mala slúžiť ako pomník na hrobe umelcovej matky, ale keď ju roku 1896 vystavil na Miléniovej výstave v Budapešti, vzbudila značnú pozornosť a Stróbl sa rozhodol inak. V roku 1900 sa s ňou zúčastnil na Svetovej výstave ume­nia v Paríži, kde mu udelili Veľkú cenu, tak ako Augustovi Rodinovi za sochu Mysliteľa.

So sfingami vo svete

Možno, keď sa z Kráľovej Lehoty vybral študovať najprv na Akadémiu umenia do Viedne, a podobne ani pri prvých buda­peštian­skych sochárskych zákazkách ešte netušil, že jeho dielo sa bude neskôr tešiť takej veľkej pozornosti a uznaniu. Netreba však zabúdať, že Budapešť na konci storočia, najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, bola prudko sa rozvíjajúcim mestom, kde sa koncentrovala politická a ekonomická moc. Niet sa prečo čudovať, že mladí sochári prichádzali do prostredia, ktoré im bolo schopné ponúknuť priestor na prácu.

Jednou z prvých Stróblových verejných zákaziek bolo vyhotovenie dnes už chronicky známych sfíng ležiacich pred budovou budapeštianskej opery. Tie odštartovali jeho nasledujúcu úspešnú kariéru vyhľadávaného sochára.

Doteraz k jeho najznámejším dielam patrí Jazdecká socha sv. Štefana (1906), ktorá stojí na hradnom kopci, či malebná secesná sochárska kompozícia Studne Kráľa Mateja (1904), ktorá sa nachádza pri Žigmundovskej kaplnke v kráľovskom pa­láci.

Výstava, ktorú v Galérii mesta Bratislavy pripravili Zuzana Gažíková z Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Katarína Beňová zo Slovenskej národnej galérie, je vlastne prvým väčším odborným vstupom na pôdu slovenských dejín ume­nia. Prostredníctvom menších portrétnych prác a fotografií zná­mych pomníkov je len torzom, alebo skôr pripomína Stróblovu tvorbu.

O to dôležitejšie sú informácie z katalógu k výstave, kde sa vďaka pútavému rozprávaniu o umelcovom živote aj o atmosfére fin de siécle strednej Európy môže čitateľ dozvedieť, čo bolo širokej verejnosti tak trochu doteraz „utajené“.

Návrat domov

Navyše, nesentimentálnym a vecným vykreslením Stróblovho vzťahu k rodisku – od každoročných letných pobytov v dome v Kráľovej Lehote až po morálnu a finančnú podporu nadaných rodákov sa nedá ubrániť pocitu, že jeho prítomnosť v ma­ďarských dejinách umenia je prirodzene daná historickou nutnosťou. A súčasne i to, že jeho neprítomnosť v slovenských dejinách je výsledkom našej kultúrnej negramotnosti a všade­prítomných komplexov.

Riaditeľka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová to pred pár rokmi jasne napísala: „Ak sochársku tradíciu na Slovensku budeme chápať širšie, ako tradíciu v spoločnom rakúsko-uhorskom dome, nebude naša situácia vyzerať čierno, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Tak ako, obrazne povedané, slovenskí murári postavili Budapešť a Viedeň, aj o výzdobu tých najreprezentatívnejších stavieb a verejných priestorov sa významnou mierou zaslúžili práve sochári – rodáci zo Slovenska.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Zmrzlina z McDonald’s má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Pre
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. Zmrzlina z McDonald’s má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Pre
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  9. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  10. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 14 880
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 626
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 453
  4. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 8 042
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 982
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 584
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 775
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 195
  9. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 3 018
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 2 706

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zálohovanie PET fliaš je bližšie. Na aké prekážky naráža?

Zálohovaním sa vyzbiera 90 percent fliaš.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko vo finále MS vo futbale? Nie je to utópia

Slovenský futbal môže siahať na vrchol.

KOMENTÁR ONDREJA PODSTUPKU

Pomôžme ministrovi spraviť drahé a bolestivé rozhodnutie

Zálohovanie PET fliaš je dobrý a bolestivý nápad.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Babčenkova manželka prehovorila. Ako prežívala smrť svojho manžela?

O všetkom vedela vopred.

Neprehliadnite tiež

O knihách

Dajú sa priblížiť dejiny školákom?

Dejepis je súčasť ulíc, domov, krajiny, kultúry. Minulosť nezmeníme, ale lepšie spoznať ju môžeme

O knihách

Zmysel života? Žiaden

Posledný román Petra Krištúfka je plný cynizmu a skepsy.