Zabúdať je ľahké, ale hlúpe

V Galérii mesta Bratislava bola otvorená výstava Alojza Stróbla. Že väčšine Slovákov meno tohto sochára nič nehovorí, je pravdepodobne výsledok patologickej „skromnosti“ našincov prehliadať veľkosť úspešnejších rodákov.

Alojz Stróbl, Naša matka, okolo 1900.(Zdroj: REPROFOTO – KATALÓG K VÝSTAVE)

Takmer osemdesiat rokov, ktoré prešlo od smrti Alojza Stróbla, je už dosť dlhý čas, aby sa mu dala šanca zaradiť sa aj do slovenských dejín umenia napriek jeho neotrasiteľnému miestu v tých „nie našich“, teda uhorsko-maďarských.

Je chybou, ak si niekto myslí, že ak zriadime bojové komisie na vrátenie umeleckých diel z cudzích do slovenských galérií, získame okrem krátkodobého po­litického kapitálu to, čo na­šej kultúre chýba najviac. Tak potrebné sebavedomie, vlastné iným európskym kultúram, vedomých si tradície a stabilného miesta v kontexte súčasnosti. Inak by sa asi Španieli nehlásili k Picassovi žijúcemu vo Francúzsku, Rusi k Chagallovi a Česi trebárs k Alfonzovi Muchovi.

Grand Prix z Paríža

V Kráľovej Lehote, hneď vedľa rodiska Alojza Stróbla (1856 – 1926) sa dá vidieť pieskovcová socha čítajúcej ženy v dobovom čepci usadenej na výraznom stolci. Jej mramorový variant je súčasťou stálej expozície Maďarskej národnej galérie. Púta nielen bravúrou sochárskej práce v secesno­naturalistickom štý­le, ale aj príbehom, ktorý jej osud nadelil. Pôvodne mala slúžiť ako pomník na hrobe umelcovej matky, ale keď ju roku 1896 vystavil na Miléniovej výstave v Budapešti, vzbudila značnú pozornosť a Stróbl sa rozhodol inak. V roku 1900 sa s ňou zúčastnil na Svetovej výstave ume­nia v Paríži, kde mu udelili Veľkú cenu, tak ako Augustovi Rodinovi za sochu Mysliteľa.

So sfingami vo svete

Možno, keď sa z Kráľovej Lehoty vybral študovať najprv na Akadémiu umenia do Viedne, a podobne ani pri prvých buda­peštian­skych sochárskych zákazkách ešte netušil, že jeho dielo sa bude neskôr tešiť takej veľkej pozornosti a uznaniu. Netreba však zabúdať, že Budapešť na konci storočia, najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, bola prudko sa rozvíjajúcim mestom, kde sa koncentrovala politická a ekonomická moc. Niet sa prečo čudovať, že mladí sochári prichádzali do prostredia, ktoré im bolo schopné ponúknuť priestor na prácu.

Jednou z prvých Stróblových verejných zákaziek bolo vyhotovenie dnes už chronicky známych sfíng ležiacich pred budovou budapeštianskej opery. Tie odštartovali jeho nasledujúcu úspešnú kariéru vyhľadávaného sochára.

Doteraz k jeho najznámejším dielam patrí Jazdecká socha sv. Štefana (1906), ktorá stojí na hradnom kopci, či malebná secesná sochárska kompozícia Studne Kráľa Mateja (1904), ktorá sa nachádza pri Žigmundovskej kaplnke v kráľovskom pa­láci.

Výstava, ktorú v Galérii mesta Bratislavy pripravili Zuzana Gažíková z Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Katarína Beňová zo Slovenskej národnej galérie, je vlastne prvým väčším odborným vstupom na pôdu slovenských dejín ume­nia. Prostredníctvom menších portrétnych prác a fotografií zná­mych pomníkov je len torzom, alebo skôr pripomína Stróblovu tvorbu.

O to dôležitejšie sú informácie z katalógu k výstave, kde sa vďaka pútavému rozprávaniu o umelcovom živote aj o atmosfére fin de siécle strednej Európy môže čitateľ dozvedieť, čo bolo širokej verejnosti tak trochu doteraz „utajené“.

Návrat domov

Navyše, nesentimentálnym a vecným vykreslením Stróblovho vzťahu k rodisku – od každoročných letných pobytov v dome v Kráľovej Lehote až po morálnu a finančnú podporu nadaných rodákov sa nedá ubrániť pocitu, že jeho prítomnosť v ma­ďarských dejinách umenia je prirodzene daná historickou nutnosťou. A súčasne i to, že jeho neprítomnosť v slovenských dejinách je výsledkom našej kultúrnej negramotnosti a všade­prítomných komplexov.

Riaditeľka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová to pred pár rokmi jasne napísala: „Ak sochársku tradíciu na Slovensku budeme chápať širšie, ako tradíciu v spoločnom rakúsko-uhorskom dome, nebude naša situácia vyzerať čierno, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Tak ako, obrazne povedané, slovenskí murári postavili Budapešť a Viedeň, aj o výzdobu tých najreprezentatívnejších stavieb a verejných priestorov sa významnou mierou zaslúžili práve sochári – rodáci zo Slovenska.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 678
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 802
  3. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 752
  4. Ako sme jazdili v socializme 2 626
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 866
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 751
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 313
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 265
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 198
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 817

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Potrebujeme posilniť kultúru záväznosti

Musíme prestať so spájaním LGBTI s ohrozením tzv. tradičnej rodiny.

Neprehliadnite tiež

Nové Káčerovo lahodí oku. Pravé dobrodružstvo však neukázalo

Animované seriály za tridsať rokov vyrástli. Musia si to uvedomiť aj disneyovky.

Organizátor Grapu: Zvažovali sme evakuáciu festivalu

Piešťanský festival potrápilo najmä počasie, návštevníci mu vyčítali hygienu a zvuk.