Zabúdať je ľahké, ale hlúpe

V Galérii mesta Bratislava bola otvorená výstava Alojza Stróbla. Že väčšine Slovákov meno tohto sochára nič nehovorí, je pravdepodobne výsledok patologickej „skromnosti“ našincov prehliadať veľkosť úspešnejších rodákov.

Alojz Stróbl, Naša matka, okolo 1900.(Zdroj: REPROFOTO – KATALÓG K VÝSTAVE)

Takmer osemdesiat rokov, ktoré prešlo od smrti Alojza Stróbla, je už dosť dlhý čas, aby sa mu dala šanca zaradiť sa aj do slovenských dejín umenia napriek jeho neotrasiteľnému miestu v tých „nie našich“, teda uhorsko-maďarských.

Je chybou, ak si niekto myslí, že ak zriadime bojové komisie na vrátenie umeleckých diel z cudzích do slovenských galérií, získame okrem krátkodobého po­litického kapitálu to, čo na­šej kultúre chýba najviac. Tak potrebné sebavedomie, vlastné iným európskym kultúram, vedomých si tradície a stabilného miesta v kontexte súčasnosti. Inak by sa asi Španieli nehlásili k Picassovi žijúcemu vo Francúzsku, Rusi k Chagallovi a Česi trebárs k Alfonzovi Muchovi.

Grand Prix z Paríža

V Kráľovej Lehote, hneď vedľa rodiska Alojza Stróbla (1856 – 1926) sa dá vidieť pieskovcová socha čítajúcej ženy v dobovom čepci usadenej na výraznom stolci. Jej mramorový variant je súčasťou stálej expozície Maďarskej národnej galérie. Púta nielen bravúrou sochárskej práce v secesno­naturalistickom štý­le, ale aj príbehom, ktorý jej osud nadelil. Pôvodne mala slúžiť ako pomník na hrobe umelcovej matky, ale keď ju roku 1896 vystavil na Miléniovej výstave v Budapešti, vzbudila značnú pozornosť a Stróbl sa rozhodol inak. V roku 1900 sa s ňou zúčastnil na Svetovej výstave ume­nia v Paríži, kde mu udelili Veľkú cenu, tak ako Augustovi Rodinovi za sochu Mysliteľa.

So sfingami vo svete

Možno, keď sa z Kráľovej Lehoty vybral študovať najprv na Akadémiu umenia do Viedne, a podobne ani pri prvých buda­peštian­skych sochárskych zákazkách ešte netušil, že jeho dielo sa bude neskôr tešiť takej veľkej pozornosti a uznaniu. Netreba však zabúdať, že Budapešť na konci storočia, najmä po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, bola prudko sa rozvíjajúcim mestom, kde sa koncentrovala politická a ekonomická moc. Niet sa prečo čudovať, že mladí sochári prichádzali do prostredia, ktoré im bolo schopné ponúknuť priestor na prácu.

Jednou z prvých Stróblových verejných zákaziek bolo vyhotovenie dnes už chronicky známych sfíng ležiacich pred budovou budapeštianskej opery. Tie odštartovali jeho nasledujúcu úspešnú kariéru vyhľadávaného sochára.

Doteraz k jeho najznámejším dielam patrí Jazdecká socha sv. Štefana (1906), ktorá stojí na hradnom kopci, či malebná secesná sochárska kompozícia Studne Kráľa Mateja (1904), ktorá sa nachádza pri Žigmundovskej kaplnke v kráľovskom pa­láci.

Výstava, ktorú v Galérii mesta Bratislavy pripravili Zuzana Gažíková z Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Katarína Beňová zo Slovenskej národnej galérie, je vlastne prvým väčším odborným vstupom na pôdu slovenských dejín ume­nia. Prostredníctvom menších portrétnych prác a fotografií zná­mych pomníkov je len torzom, alebo skôr pripomína Stróblovu tvorbu.

O to dôležitejšie sú informácie z katalógu k výstave, kde sa vďaka pútavému rozprávaniu o umelcovom živote aj o atmosfére fin de siécle strednej Európy môže čitateľ dozvedieť, čo bolo širokej verejnosti tak trochu doteraz „utajené“.

Návrat domov

Navyše, nesentimentálnym a vecným vykreslením Stróblovho vzťahu k rodisku – od každoročných letných pobytov v dome v Kráľovej Lehote až po morálnu a finančnú podporu nadaných rodákov sa nedá ubrániť pocitu, že jeho prítomnosť v ma­ďarských dejinách umenia je prirodzene daná historickou nutnosťou. A súčasne i to, že jeho neprítomnosť v slovenských dejinách je výsledkom našej kultúrnej negramotnosti a všade­prítomných komplexov.

Riaditeľka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová to pred pár rokmi jasne napísala: „Ak sochársku tradíciu na Slovensku budeme chápať širšie, ako tradíciu v spoločnom rakúsko-uhorskom dome, nebude naša situácia vyzerať čierno, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Tak ako, obrazne povedané, slovenskí murári postavili Budapešť a Viedeň, aj o výzdobu tých najreprezentatívnejších stavieb a verejných priestorov sa významnou mierou zaslúžili práve sochári – rodáci zo Slovenska.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 14 715
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 9 162
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 974
  4. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 488
  5. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 2 616
  6. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 534
  7. Kam do tepla v januári? 1 961
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 781
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 584
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 953

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan skončil v záverečnej etape na Tour Down Under tretí a vyhral bodovaciu súťaž

V etape triumfoval André Greipel, celkovým víťazom sa stal Daryl Impey.

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trumpovi neveria, že nie je rasista.

Neprehliadnite tiež

Totalitný príbeh o zneužívaní žien vymýšľala v Československu. Je spisovateľkou roka

Na pulty našich kníhkupectiev sa po rokoch vráti Príbeh služobnice.

Zem spieva očami tanečníkov SĽUK-u a Lúčnice: Krásne tance, zbytočné reči

Režisér šou Peter Núňez prevzal za projekt ocenenie v Miami.

Fanúšikovia si zaplatili pokračovanie Harryho Pottera. Ani taliančina by mu nepomohla

Na internete si milióny ľudí pozreli film Voldemort: Origins of the Heir.

Meky Žbirka: Slovenská hudba je v protipohybe. Svet sa otvoril, my zatvorili

V Čechách nás už nepoznajú, slovenčina mizne, hovorí.

Keď ukradli Kolibu, odišla do Hollywoodu. Teraz oblieka hviezdy

Lea DiCapria spoznala kostýmová návrhárka zo Slovenska ako skromného človeka, ale z Trumpovej manželky jej je smutno.