„Nemám poňatie, či ma diváci chápu,“ vyjadril sa choreograf Jiří Kylián pred vystúpením Nederlands Dance Theatre II na Slovensku. Po troch jeho choreografiách, ktoré sme videli v utorok v Sále opery a baletu nového SND, sa slovné reakcie či opis videného skutočne zdajú akosi navyše.
„Tanečné umenie je oveľa staršie ako literatúra, je prvotným výrazom ľudskej osobnosti, je v ňom niečo esenciálne ľudské,“ presviedča choreograf nielen slovami. K slobode výrazu ho vraj inšpirovalo to, ako pohyb využívajú aborigéni, obyvatelia Austrálie.
So súborom NDT, ktorý takmer štvrťstoročie formoval, prišiel na Slovensko po prvý raz. Na jediné bratislavské vystúpenie prišla aj Kyliánova mamička, ktorá kedysi na doskách SND sama tancovala.
„Spomínam si, že ešte nedávno som bol mladý, talentovaný choreograf. Odrazu som žijúci klasik 20. storočia. Neviem, čo sa stalo medzitým,“ komentoval Kylián vlastnú kariéru. Ako študent konzervatória vraj písal o Georgeovi Balanchinovi. „Teraz musia chudáci študenti písať o mne,“ smeje sa.
Tanečných produkcií formálne podobných na tie, ktoré sme videli v Bratislave, je v oblasti súčasného tanca pomerne dosť. Tri Kyliánove produkcie z posledných rokov však mali všetky známky originálu. Scénografia kreatívne využívala tie najzákladnejšie prvky vrátane baletizolu na podlahe, ktorým sa tanečníci ešte aj prikrývali. Minimalistická hudba bola inšpirovaná klasikou s výrazným použitím reálnych zvukov. Nadovšetko však dominovali na centimeter vymerané pohyby plné vnútorného napätia. Tanečníci navonok bez akejkoľvek námahy vykonávali absolútne zmechanizované pohyby, inokedy sme zasa podliehali priamo zvieracím pudom. Záver patril intímnemu, fyzicky i duševne obnaženému rozhovoru dvoch tiel.
Kylián však miestami nechal svojich tanečníkov sa aj rozpustilo roztancovať. V časti nazvanej Chapeau čiže Klobúk láskavo parodoval nielen pop či multikultúru, ale aj národné symboly, pompéznosť, ba samu holandskú kráľovnú a jej záľubu v klobúkoch. Kylián často experimentuje s pohlavím. Bohaté sukne a klobúky, v ktorých vystupovali aj mužskí tanečníci, zvyšovali komický efekt tejto milo ľahkovážnej produkcie.
„Všetky nové choreografie bolia,“ hovorí Kylián. Tanečníci pri skúškach vraj cítia svaly, o ktorých predtým ani nevedeli, že ich majú. Výraz mladých tanečníkov, ktorí tvoria súbor NDT II, bol prekvapujúco zrelý. Až keď sa prišli na záver pokloniť, uvedomili sme si ich vek.
Ako sa vyjadril Kylián, tanec je jeden z najprchavejších umeleckých výrazov, výsostne individualizovaný: „Jednočiarkové C zahrá na klavíri hocikto, pohyb je však nenapodobniteľný.“ Technické majstrovstvo tanečníkov NDT je napodobniteľné skutočne len ťažko.
