priestoroch školy na Dúbravskej ceste.
Škola úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave je najstaršou umeleckou školou na Slovensku. Jej zrod siaha do roku 1928, keď Obchodná a priemyselná komora v Bratislave otvorila večerné kurzy kreslenia a reklamného aranžovania, z ktorých v roku 1930 vznikla Škola umeleckých remesiel (ŠUR).
Na začiatku bol Jozef Vydra
Zakladateľom a riaditeľom sa stal Jozef Vydra, výtvarník, historik umenia, etnograf a propagátor modernej pedagogiky. Na krátky čas sa stala výnimočným výtvarno-vzdelávacím strediskom, uznávaným v stredoeurópskom kontexte, v októbri roku 1939 však bola pod tlakom politického vývoja v Európe zrušená.
Nová história školy sa začala písať v roku 1945, keď sa jej činnosť obnovila pod novým názvom Štátna škola umeleckých remesiel, ktorý sa neskôr transformoval na Školu umeleckého priemyslu (ŠUP). Aj napriek totalitnému režimu si dokázala zachovať jasné umelecko-pedagogické smerovanie a z jej radov vzišli mnohé osobnosti, ktoré formovali a ešte stále formujú kultúrne dianie na Slovensku.
V roku 1994 vstúpila škola do novodobých slovenských dejín ako Škola úžitkového výtvarníctva (ŠÚV), ktorá stavia na dlhoročnej tradícii, avšak ide s dobou a flexibilne modifikuje svoju náplň aj vďaka metóde osvojovania si nových médií.
Sumárny prehľad dejín školy
Sedemdesiate piate výročie svojho založenia oslávila škola v roku 2005 výstavou študentských prác a reprezentatívnou publikáciou, ktorá mapuje chronológiu vývoja školy, príznačnú aj v jej názve ŠUR + ŠUP + ŠÚV = 75. Takmer 500-stranová kniha ponúka sumárny prehľad dejín školy až po súčasné pedagogické stratégie, pričom sa rovnako sústredene venuje významným osobnostiam spojeným s jej existenciou.
Koncepcia knihy je rozdelená do viacerých tematických blokov, v ktorých vyčerpávajúcim spôsobom postupne predstavuje historické okolnosti a podmienky vzniku ŠUR i pohnútky jej zakladateľa Jozefa Vydru, podfarbené dochovanými citáciami.
Koncepcia štruktúry vzdelávacieho procesu, opodstatnenosť výberu pedagógov z radov progresívnej avantgardy, ako aj medzinárodné prepojenie, tvorí v súčasnosti azda najpríťažlivejšiu kapitolu dejín školy, ktorú v knihe ilustruje množstvo archívnych dokumentov, fotografií, grafických listov a študentských prác.
Ďalšia kapitola je o období obnovenia výtvarného vzdelávania od roku 1945. Škola v priebehu 50. rokov prechádzala krízou, a to nielen v dôsledku politickej, ale aj ekonomickej situácie. V 60. rokoch nastáva pozitívny obrat a „šupka“ zažíva pozitívny rozvoj pretrvávajúci aj v ďalších desaťročiach.
Doplňujúce informácie k tejto etape vývoja školy prinášajú rozhovory so súčasnými aj bývalými pedagógmi a študentmi, čo knihu významne obohacuje o subjektívny charakter výpovedí.
Výstavy a súčasnosť
V tretej kapitole je pozornosť sústredená na výstavnú činnosť a nasledujúca podrobne referuje o súčasnom stave vzdelávania na jednotlivých odboroch umeleckého výtvarníctva, ktorého náplň vyplýva z reklamno-propagačného alebo umeleckopriemyselného zamerania. Postupne sú vedúcimi oddelení predstavené propagačné výtvarníctvo, dizajn a tvarovanie dreva, propagačná grafika, ručné výtvarné spracúvanie textílií, úžitková fotografia, kameňosochárstvo, výtvarné spracúvanie keramiky a porcelánu, konzervátorstvo a reštaurátorstvo drevorezieb. Tvorbu na týchto odboroch bohato ilustrujú ukážky vybraných študentských prác.
Záverečnej kapitole, ktorá zahŕňa sumár plejády významných učiteľov aj úspešných absolventov bratislavskej umeleckej školy, predchádzajú príhovory Rudolfa Filu a Ondreja Bartka, s ktorými je história „šupky“ neodmysliteľne prepojená.
Komplexná bilingválna publikácia svojím obsahom, rozsahom obrazovej dokumentácie a kvalitným grafickým spracovaním významne prispieva k reprezentácii našej kultúrnej histórie.
