letnej školy vo Viedni. Prvá hra Akt mala premiéru pred štyridsiatimi rokmi - 4. októbra 1967.
Azda málokoho český národ miluje tak ako Járu Cimrmana. Večne neúspešný génius v ankete o najväčšieho Čecha dokonca predbehol o tisíce hlasov Karola IV., no nakoniec ho o prvenstvo pripravil celkom malicherný fakt, že vlastne vôbec neexistoval.
Opak sa však celý život snaží dokázať jeden z najvýznamnejších cimrmanológov Zdeněk Svěrák. Práve on spolu s Karlom Velebným a Jiřím Šebánkom počas rozhlasovej relácie Nealkoholická vinárna U Pavouka, v ktorej komentovali dianie v neexistujúcom bare a dokonale mystifikovali, predstavil 23. decembra 1966 prevratný objav. Dr. Hedvábný pri stavbe kozuba našiel na chalupe truhlu s pozostalosťami zabudnutého génia.
Do partie si prizvali Ladislava Smoljaka a Jára Cimrman bol na svete. S ním aj divadlo s jeho menom a veľmi jednoduchou, alibistickou filozofiou tvorcov - budú uvádzať diela nejakého vymysleného autora. Keď napíšu blbosť, odnesie si to on.
Divadlo fenoménu
„Neblázni, azda to nechcete hrať ešte raz?“ spýtala sa vraj po premiére Aktu manželka Zdeňka Svěráka. Rovnako neveriacky sa vyjadrovali divadelní kritici.
Veď ako by sa mohla z jedného nápadu stať záležitosť trvajúca dlhšie ako niekoľko sezón?
Divadlo Járy Cimrmana však dodnes uviedlo štrnásť hier a viac ako desaťtisíc predstavení. Pritom všetky sú vypredané v priebehu niekoľkých hodín. „Vidieť Cimrmana“ sa skrátka stalo takmer povinnosťou a ľudia sa tam stále radi vracajú.
Možno aj preto, že práve v Divadle Járy Cimrmana sa snažia nič nehrať, ostať civilní a prirodzení. Možno pre známe tváre – Zdeňka Svěráka či Ladislava Smoljaka. Veď v českých pohostinstvách môžete dodnes počuť: „Lepšie pivo v žalúdku, ako voda na pľúcach“.
Spolu s Cimrmanom však starne aj dvojica Svěrák - Smoljak a vraj nik nevie, čo bude, keď už oni nebudú. „Jedného dňa sa môže stať, že diváci prídu so zakúpenými lístkami a zistia, že predstaviteľ hlavnej úlohy zomrel,“ povedal s jemu vlastným humorom Ladislav Smoljak v rozhovore pre Mladú Frontu Dnes. Zatiaľ však všetko ide tak, ako má.
Večne živý
Okolo života Járy Cimrmana je veľa nejasností. Aj dátum jeho narodenia sa pohybuje niekde medzi rokmi 1850 až 1870, a to kvôli nespoľahlivému matrikárovi, ktorý robil zápisy pod vplyvom alkoholu. Isté však je, že Jára Cimrman mal neľahké detstvo. Už len to, že mu rodičia do pätnástich rokov tajili, že je chlapec, aby mohol donosiť šaty po svojej staršej sestre, ho silne poznačilo.
A tak niekedy medzi siedmym a tridsiatym siedmym rokom odišiel z domu, precestoval celý svet, americkej vláde predložil návrh Panamského prieplavu, Eiffelovi poradil, aby slávnej veži „roztiahol“ nohy, Čechovovi zasa, aby jeho sestry boli tri.
Práve uňho skrsla myšlienka založenia Európskej únie, tak ako objav transformátora, poistky či žiarovky.
Len keby ho ten Thomas Alva Edison, jeho dôverný nepriateľ, vždy o niekoľko minút nepredbehol na patentovom úrade. Ešteže mal po svojom boku Alberta Einsteina a ďalších tridsať géniov.
Stopy Járy Cimrmana sa strácajú niekedy v období prvej svetovej vojny, koniec svojho života vraj strávil vo svojom milovanom Liptákove. O jeho smrti sa veľa nevie, a ktovie, možno žije dodnes.
