Nasledovala nominácia na dve Brit Awards a cenu Mercury. Medzinárodné uznanie prišlo až s nosičom Back to Black. Odvtedy Amy Winehousová zbiera len pochvalné reakcie.
Tento rok si už Brit Award odniesla, rovnako ako cenu Mobo. No kým sa kritici tešia z jej talentu, bulvár si pochutnáva na živote.
Chutí jej všetko zakázané
Je verejným tajomstvom, že Amy Winehousová nikde nemala ďaleko k zakázanému.
Lavírovanie medzi bulímiou, alkoholickým opojením a láskou k heroínu či kokaínu jej vynieslo nejednu titulku v zábavných plátkoch rôzneho druhu.
Zaradila sa tak do radu hneď za Britney Spearsovú a Lindsey Lohanovú. Na rozdiel od prvej menovanej jej to spieva skutočne dobre. Paradoxne, bezvýhradne nadšené kritiky pochádzajú najmä z Európy, Amerika sa k nej stavia macošsky.
Amy znie, akoby sa stará soulová klasika zo zadymených swingujúcich džezových klubov postavila na pódium štadióna moderného mestského štátu a nerobí pritom žiadne kompromisy. Ak za ne nerátame drogové výstrelky, pričom raz to prehnala tak, že z kómy jej museli pomáhať v jednej z londýnskych nemocníc.
Aj jej prvý singel Rehab z albumu Back to Black je napokon o tom, ako odmietla ísť na protialkoholické liečenie. Podobne ako Pete Doherty, s ktorým tvoria tváre alternatívnej odevnej značky Gio-goi.
Možno je Amy Winehousová jednou z najtalentovanejších súčasných mladých speváčok, pri svojom životnom štýle však možno skončí skôr, než sa dostane do hudobných učebníc.
