Autori filmu My zdes pátrajú po novej cene z festivalu v Alma Ate.
Režisér Jaro Vojtek a producent Mario Homolka práve prežívajú mierne detektívne vzrušenie. Dostali email z Kazachstanu a v ňom čítajú, že ich film My zdes uspel na medzinárodnom festivale v Alma Ate. Vyhral v kategórii celovečerných dokumentárnych filmov a zároveň sa stal laureátom festivalu. Jaro Vojtek by mal poslať svoju adresu, aby mu mohli prísť diplom a soška.
„Ten email prišiel nepodpísaný. Skúsili sme naň odpovedať, na adresu, z ktorej prišiel, ale stále sa nám to vracalo. Skúšali sme teda vyhľadať ich webovú stránku, nenašli sme. Spýtali sme sa na ňu v Slovenskom filmovom ústave, lebo oni s organizátormi hovorili, ale ani tam nevedeli. Hoci ju tiež hľadali,“ hovorí Homolka.
Spolu s Vojtekom si myslí, že My zdes do súťaže prihlásil nemecký špecialista na stredoeurópsky film Hans Joachim Schlegel. On ho kedysi premietal v Berlíne a Vojtekovi kazašský festival spomínal.
„Ten festival sa volá Shaken Stars, asi by sa to dalo preložiť ako Vychádzajúce hviezdy. Schlegel hovorí, že sa tam premietajú veľmi dobré európske filmy, chcel, aby som sa tam šiel pozrieť. Ale ja som už v Kazachstane bol, zostal som tam celý mesiac. Keď som si spomenul na cestu, a čo všetko by som tam musel vypiť, radšej som si povedal, že budem šetriť zdravie,“ hovorí Vojtek.
Je zvyknutý, že festivaly oceňujú filmy za originálny režisérsky rukopis, výnimočný autorský prístup alebo objavnú kameru, anonymný email však uvádza niečo iné. „Je to veľmi milé. Píšu, že sme dostali cenu za pútavý príbeh z domoviny v Kazachstane.“
No, Jaro Vojtek domovinu v Kazachstane nemá, len rodina jeho filmového hrdinu Dimitria Kiossyiu tam bola kedysi vysídlená. „Písali nám v takej jednoduchšej angličtine, možno sa nevyjadrili presne,“ vraví Mario Homolka. „Cenu si veľmi vážime, ešte by sme však chceli zistiť jedno. Stať sa laureátom festivalu zrejme znamená stať sa celkovým víťazom. Zároveň však píšu, že cenu dostal aj nemecký film Ktorým smerom je tvoj domov - a my nevieme, či nám spoločnú cenu dali v kategórii dokumentárnych filmov, alebo či sú oba filmy celkovými víťazmi. Preto tam tak veľmi chceme napísať.“
Cena z Alma Aty je už ôsma v poradí. My zdes sa vo svete páči, v telke ho videli aj Česi, ale Slovenská televízia ho ani dva roky po premiére neodvysielala. Homolka vraví: „Najviac som sa pobavil pred rokom, keď film vyhral na festivale Jeden svět. Moderátor hlavných správ to ohlásil ako úspech zo sveta kultúry a na záver povedal, že diváci STV uvidia film do konca roka. Skoro mi vypadli oči. Kurnik, o tom by som mohol vedieť! Z akvizícií sa nám ozvali asi pred mesiacom, vraj o našom filme počuli a chceli by ho vidieť. Už to ani nekomentujem, už sa ani nesmejem, považujem to za ďalší prejav folklóru.“
