Banská Bystrica 6. októbra (TASR) - Operné dielo Matka Niobé slovenského hudobného skladateľa Vojtecha Didiho uviedli v piatok večer v celosvetovej premiére na doskách Štátnej opery v Banskej Bystrici. Autor ho zložil pri príležitosti 10. výročia existencie banskobystrickej Akadémie umení (AU), ktorej je rektorom. Libreto napísala prodekanka Fakulty múzických umení AU Mária Glocková.
Toto netradičné operné dielo hudobne naštudoval so zborom Štátnej opery a inštrumentalistami na cimbal, flautu a klarinet z Fakulty múzických umení AU Vladimírom Homolom, Monikou Špakovou a Radoslavom Solárikom dirigent Marián Vach. V titulnej role matky Niobé sa predstavila známa slovenská sopranistka Mária Tomanová. Spolu s ňou účinkovali herec Juraj Sarvaš, ktorý stvárnil rozprávača, a študenti z banskobystrickej Fakulty dramatických umení. AU, ktorá je najmladšou umeleckou vysokou školou na Slovensku, získala na tento projekt grant z ministerstva kultúry.
Nové spevoherné dielo je hudobno-dramatickým príbehom z antiky. Je symbiózou všetkých troch fakúlt školy, podieľajú sa na ňom fakulty výtvarná, dramatická i múzická, zdôraznil Didi.
"Iné je rozčlenenie javiskového priestoru, pretože zbor je v úlohe orchestra a ten je len štvorčlenný - flauta, cimbal a dva klarinety, a všetci sú na javisku. Z tej mytológie je príbeh Niobé najkrutejší a je mementom i pre súčasnosť. Niobé ako žena bola pandantom gréckych neviditeľných bohov. A pritom to bola normálna thébska kráľovná, ktorá sa chcela stať bohyňou, dostať sa do tej najvyššej spoločnosti - a za svoju krutosť a pýchu obetovala svoje deti," uviedla Glocková o zdramatizovaní známej starogréckej povesti o Matke Niobé, jej deťoch a olympských bohoch.
Po premiére si Matku Niobé budú môcť návštevníci Štátnej opery v Banskej Bystrici pozrieť aj počas Banskobystrických hudobných dní 23. októbra. Spolupráca autorskej dvojice Vojtech Didi a Mária Glocková však už pokračuje pri tvorbe ďalšieho operného diela, ktorého príbeh sa bude odohrávať na skladateľových milovaných Kysuciach. Tentoraz sa nechal inšpirovať románom Rudolfa Jašíka Na brehu priezračnej rieky.
