emóciami. A teraz si ju nahral na nový album a zahral s dvomi vynikajúcimi muzikantmi na týždňovom turné.
Triango má všetko, čo väčšina ľudí od hudby čaká. Výrazné melodické nápady, vášnivé rytmy aj vrúcnu lyriku, bravúrne zvládanie nástrojov a iskrivú súhru ich majiteľov. Hoci sú z troch rôznych generácií, skvele si rozumejú a majú dosť skúseností s rôznou hudbou vrátane tanga. Kým akordeonista Boris Lenko a huslista Stano Palúch ho hrávajú v komornej skupine Alea, Breiner sa k svojej predstave o tangu prepracúval postupne.
Teraz sa konečne dostal k ideálnym spoluhráčom, s ktorými si môže schuti zahrať. Piatkový koncert v Banskej Bystrici bol v rámci prvého turné posledný, no na pódiu kina Urpín boli iba stopy po opotrebovaní klavírneho krídla a sály. Hoci v nej bola zima a zaplnila sa iba spolovice, traja hudobníci svojím „unplugged“ koncertíkom rýchlo rozohriali a strhli publikum. Hrali veci z debutového (trochu paradoxné slovo vzhľadom na ich obsiahle pracovné životopisy členov Trianga) albumu a ponúkli aj niekoľko bonusov.
Znelo tango s džezovými improvizáciami, džezový štandard v tangovej úprave, hoci išlo väčšinou o skladby cudzie a z prvej polovice minulého storočia, že tento žáner nie je iba historickou konzervou dokázal Breiner aj vo svojom jedinom autorskom príspevku, krásnej balade. A keďže sa hralo v kine, počuli sme aj tangovú klasiku Volver, ktorú na albume Trianga nenájdete, no vo filme Pedra Almódovara je titulnou piesňou.
Tango bol aj názov pre reláciu venovanú slovenskému futbalu. No kým v jeho prípade nebolo príliš na čo pozerať, toto tango je úplne iná liga. Vidieť globálny koncert na lokálnej úrovni je zriedkavé, no o to príjemnejšie. Jeho životnosť môže ohroziť len prílišná vyťaženosť trojice vyhľadávaných muzikantov.
