Ani monumentálnosť a 45 miliónov dolárov nepomohli filmu Kliatba zlatého kvetu získať presvedčivosť.
Už od prvých záberov nás Čang Ji-mu, známejší aj v našich končinách ako Zhang Yimou, nenecháva na pochybách: čakajú nás obrazové orgie. Farby, odtiene, odblesky, šerosvit... je tu všetko. Snáď okrem skutočného šťavnatého života.
Lenže ak filmári preniesli dej drámy z tridsiatych rokov minulého storočia o tisícročie nazad, na cisársky dvor roku 928, nemožno sa čudovať. Život, spútaný neporušiteľnými pravidlami, dvornou etiketou a formalizmom, skutočne pôsobí studeno až strnulo. Drobné konflikty sa hromadia, narastajú, až vybuchnú v explózii vášní a násilia.
Režisér je v obraze síce doslovný, no nepokúša sa nás presviedčať realizmom. Veľkoleposť farieb, tvarov a hry svetla ako obraz odľudštenosti cisárskeho dvora je, prirodzene, možné vykladať aj ako manierizmus, lenže tento manier má svoju symbolickú hodnotu. Monumentálna štylizácia dosahuje priam operné rozmery, čomu zodpovedajú aj „zbory“ bezmenných dvoranov. Film s tisíckami štatistov je vlastne komorná dráma. Má dovedna len osem pomenovaných postáv!
A žiadneho hrdinu. Len samých podliakov, naivných ťuťmákov, nanajvýš postavy bez akéhokoľvek citového sfarbenia. Nehovorí nám nič nové, len starú pravdu, že z násilia nikdy nevzíde nič iné, len ďalšie násilie, nešťastie a zlo.
Autor predlohy, dramatik Yu Cao, to robí i za pomoci antických motívov vrátane Euripidovej Medey či Sofoklovho Oidipa. Na krutého cisára, zatrpknutú cisárovnú a troch ambicióznych, sklamaných, znenávidených synov sa pozeráme s rovnakým záujmom ako na plazy v teráriu. Sympatie vyvolá azda len Gong Li, nádherná vo svojej osamelosti, trpkosti a osudovosti. Ona jediná v nás snáď vyvolá nejaké city. Všetci ostatní – cisár Cow Yun-Fata, ex-cisárovná Chen Jin ba i vnadná dcéra dvorného lekára Tiang – zostávajú z režisérovej vôle zviazaní v korzete dvornej etikety.
Ich drobné, nenápadné prejavy ľudskosti v podobne záchvevov mimiky či akoby mimovoľných gest zanikajú v monumentálnom obraze cisárskeho paláca, v znamení šarlátovej a zlatej farby, ku ktorým sa pridávajú i jasné dúhové farby spektra.
Sú v priamom protiklade voči prejavovaným citom a pocitom postáv. Kým prvá polovica takmer dvojhodinového veľkofilmu s rozpočtom 45 miliónov dolárov, ktorý si vyžiadal v histórii čínskej kinematografie dosiaľ najrozsiahlejšie stavby, dekorácie i davové scény, je nielen komorná, ale i konverzačná, v druhej polovici, po vypovedaní dvorného lekára z paláca, do hry vstupujú i osvedčené bojové umenia.
Atrakciou sú tentoraz „lietajúci nindžovia“ s bojovými kosákmi. Bezmenní, anonymní, viac rekvizity než ľudia. Hoci Ji-mu dal pred počítačovou animáciou prednosť živým štatistom, celou tou – síce precíznou a obdivuhodne dôsledne, so zmyslom i pre najmenší detail budovanou - monumentálnosťou dosiahol presne to, čo George Lucas vo Star Wars: Epizóda III – Pomsta Sithov, bratia Wachovskí v Matrix Revolutions či Peter Jackson v Pán prsteňov: Návrat kráľa.
Tých obrazov, farieb, zbraní, bojovníkov, ornamentov a filigránov je tak veľa, že nás film prestáva zaujímať, stráca presvedčivosť a teda i pútavosť, necháva nás chladnými a nezaujatými.
Zároveň však vyvoláva podozrenie, že v tomto prípade išlo práve o to.
Kliatba zlatého kvetu (Man cheng jin dai huang jin jia)
Hongkong - Čína 2006, 114 minút
Námet: Yu Cao.
Scenár a réžia: Zhang Yimou
Kamera: Xiaoding Zhao
Hrajú: Chow Yun-Fat, Gong Li, Chou Jay, Ye Liu a ďalší.
Premiéra v SR: 18. 10.
