Päť dôchodcov - modelárov hrá spolu so svojimi vláčikmi vo vysoko profesionálnej inscenácii Mnemopark Stefana Kaegiho v spolupráci s Bazilejským divadlom. Rozprávača v divadelnej adaptácii textov Tatiany Tolstej Soňa v opäť veľmi profesionálne zvládnutej inscenácii lotyšského režiséra Alvisa Hermanisa (poznáme ju z vlaňajšej Divadelnej Nitry) stvárňuje amatérsky herec s pohnutým osudom odchovanca detského domova.
Lepší než profík
Dva príklady špičkových zážitkov tohtoročného medzinárodného festivalu Divadlo by sme mohli rozšíriť o ďalšie z dávnejších Wiener Festwochen: anglický autor Simon Stephens si pri uvádzaní svojej úspešnej hry o mládežníckej kriminalite Volavky vyhradil, aby postavy mladistvých stvárňovali výhradne mladí amatérski herci.
Prienik nehercov do profesionálnych divadelných inscenácií je fenoménom, ktorý súvisí so širšími trendmi procesov laicizácie. Je nepochybne i reakciou na prešľachtené, vysoko špecializované a sofistikované umenie, ktorému hrozí izolácia, strata spoločenského dosahu i zmyslu existencie. Tento jav by sme mohli porovnať s nástupom blogerov, ktorí sa v poslednom čase objavujú na stránkach našich denníkov. Ich amatérskym výtvorom je venovaná pomerne slušná plocha a občas sa im skutočne podarí vystihnúť a zaznamenať nejaký jav či udalosť lepšie než profesionálnemu novinárovi.
Podobne je to i s hercami. Odhliadnuc od konvenčného modelu divadla, ktorý sa vyznačuje vernejším či „nevernejším“ stvárňovaním dopredu napísaného dramatického textu, novšie divadelné formy takzvaného postdramatického divadla, kde sa text zrovnoprávňuje s ostatnými umeleckými zložkami, si vyžadujú i iné typy hercov, iné danosti i zručnosti, než aké poskytuje klasická činoherná škola. Klasickému činohernému hercovi, ktorý sa navyše objavuje v reklame na jogurty či pracie prášky, sa jednoducho nedostáva autenticity, ktorá je v čase globalizácie a digitalizácie vysoko cenenou kvalitou. Taký herec však môže byť prezentovaný zámerne v celom autentickom kontexte svojej existencie - trebárs Petr Lébl obsadzoval strýčka Jedličku a ďalšie hviezdy z čias normalizácie.
Kde žiari nehercova hviezda
Neherci vyhrávajú svojimi mimodivadelnými kvalitami - nezameniteľnou, cennou životnou skúsenosťou, jedinečnosťou svojho zjavu a prejavu, ktorý sa nepodriaďuje unifikovaným pravidlám. Nejde však o masívny nástup amatérov do špičkového profesionálneho umenia. Nehercova hviezda, ako vyplýva i z vyššie uvedených príkladov, zažiari iba v rukách skúseného znalca, rovnako ako blogy, ktoré si môžeme prečítať na stránkach novín, už vybrala a upravila neviditeľná ruka profesionála.
Potrebujeme zručnosť herca
Profesionálnym hercom teda nehrozí, že ich po rokoch systematickej práce odstavia autentickí, charizmatickí amatéri. Naopak: tak, ako do „vysokého“ umenia prenikajú laici, každodennosť si čoraz viac žiada profesionálne herecké zručnosti - potrebujú ich učitelia, lekári, hovorcovia či PR manažéri.
Potrebujú ich i tí, čo si sadajú do hľadiska. Londýnske Národné divadlo napríklad ponúka kurzy pre verejnosť pod heslom Výživa zajtrajších divadelníkov a divákov. Priestor na vzájomné ovplyvňovanie laikov a profesionálov je dnes otvorený v prospech a na inšpiráciu oboch zúčastnených strán.
Autor: Anna Grusková Autorka je teatrologička, dramatička
