Keď v roku 1996 uviedol Jozef Bednárik v nitrianskom DAB Fidlikanta na streche, starší diváci neodolali pokušeniu porovnávať ho s legendárnou inscenáciou Novej scény z roku 1968. Z nej utkveli v pamäti najmä Jozef Kroner ako Tovje a Gizela Veclová ako Golda.
Vtedajší inscenátori - režisér Bedřich Kramosil, dirigent Zdeněk Macháček, scénograf Otto Šujan, kostymérka Stanislava Vaníčková a choreograf Boris Slovák - našli optimálny inscenačný kľúč. Ich Fidlikant však nebol osamelý, Nová scéna patrila vtedy k renomovaným muzikálovým divadlám nielen česko-slovenského významu.
Kronerova legenda
Bednárik inscenoval muzikálovú klasiku Jerryho Bocka, Josepha Steina a Sheldona Harnicka v úplne iných podmienkach. Moderné nitrianske divadlo dovolilo režisérovi, scénografovi Františkovi Pergerovi, kostymérke Ludmile Várossovej a choreografovi Jánovi Ďurovčíkovi čarovať na veľkom javisku. Vznikla freska osudov rodiny mliekara Tovjeho v kvalite, prekračujúcej súčasný slovenský muzikálový štandard.
Obaja noví predstavitelia Tojvieho, Marián Slovák a dnes už nebohý Milan Kiš, sa v mnohom blížili ku Kronerovej legende. Slovák herecko-speváckou syntézou a Kiš ľudskosťou. Inscenáciu preniesli v roku 2004 do prešovského Divadla Jonáša Záborského. K Slovákovi pribudli ďalší „mliekari“, sugestívny Slavomír Benko i Jozef Stražan.
Účinnosť zostáva
Koncom septembra tohto roku Bednárikov Fidlikant ožil po tretí raz, na bratislavskej Novej scéne. Menšie javisko si vyžiadalo drobné korekcie scény. Kostýmy, hudobná nahrávka i choreografia ostali pôvodné.
Nestratilo sa z divadelnej účinnosti. Viacerí protagonisti nitrianskeho naštudovania sa objavujú aj v tretej verzii. Poznať to. Javisko dýcha profesionalitou, tanečné plochy obrovskou energiou. Golda Evy Matejkovej je hlavou-matkou rodiny, ktorá ani manželovi nič neodpustí.
Každá z dcér nesie v sebe krásne tajomstvo. Cajtla Daniely Kuffelovej oddanú lásku k Motlovi (Róbert Halák), Hodla Lenky Barilíkovej odvahu nasledovať revolucionára Perčika (Milan Ješko) na Sibír, Chava (Klaudia Kolembusová) tragický rozchod s tradíciou, keď sa vydá za Rusa Feďku (Erik Peťovský). Aj epizódne postavy našli výborných interpretov - Dohadzovačka Jenta Luciu Vráblicovú, Šendla Evu Rysovú, Lazar Wolf Karola Čálika, Fruma-Sara Grétu Švercelovú... Až je nespravodlivé nevymenovať všetkých.
Slovákov oblúk
Najväčšou devízou nového naštudovania je Tovje v podaní Mariána Slováka. Za posledných desať rokov sa v divadelnom i osobnom živote herca isto mnohé udialo. Na javisku to vidieť a cítiť. Marián Slovák postavu nehrá, on JE Tovje-mliekar, svojský filozof, ale nadovšetko človek. Úprimne miluje svoj svet a ľudí v ňom, on je hlavným nositeľom tradície (ako spieva v úvode). S Bohom diskutuje ako rovný s rovným, za šťastie sa vie poďakovať, za príkoria si vie povedať svoje.
Slovák buduje oblúk celej inscenácie premyslene. Aj preto zažiari počas večera viac scén – duet s Goldou (Či ma ľúbiš?), príprava svadby s Lazarom Wolfom, prekáračky s Hajtmanom (Marek Majeský). No asi najsugestívnejší je v scéne rozchodu s Chavou. Tu sa robustný muž láme v nešťastného otca. Slovák je dokonale syntetický, triezvy v gestách, istý v intonáciách. S tónmi sa mazná. K absolútnemu zážitku už chýba jediné – živý orchester, ktorý by z minucióznej práce Marián Slováka vyťažil ešte viac emócií (ale to je iná téma).
Po rokoch muzikálovej 'všehochuti' prišiel na Novú scénu titul, ktorý znesie absolutórium skoro vo všetkých zložkách. Skvelý zážitok.
Erry Bock, Joseph Stein, Sheldon Harnick: Fidlikant na streche. l Réžia: Jozef Bednárik.
Dramaturgia: Svetozár Sprušanský, hudobné naštudovanie a dirigent: Július Selčan.
Scéna: František Perger, kostýmy: Ľudmila Várossová.
Hrajú: Marián Slovák, Eva Matejková, Daniela Kuffelová, Lenka Barilíková, Klaudia Kolembusová a ďalší.
Premiéra 29. septembra 2007 na Novej scéne.
Autor: Oleg Dlouhý
