Postava s rukami namiesto nôh, ľudské orgány zobrazené mimo tela, močenie a vylučovanie všetkého druhu. Autori týchto obrazov Igor Ondruš a Juraj Puchovský tvrdia, že cieľom nebolo šokovať.
Každý obraz tvorili spoločne a hoci majú obaja výrazný rukopis, tu akoby splynuli do jedného. Jeden druhému sa podriadili natoľko, že vytvorili formálne jednotný, aj keď obsahom znepokojivý celok. Ich motívy šokujú, no nemožno povedať, že by obrazy neboli pekné. To, čo znepokojuje, je myšlienka.
Rozdeliť si pohlavia
Každý hneď vidí, že tradičná maľba je im veľmi blízka. No nenadchýnajú tradicionalistov, skôr ľudí, ktorí sa neboja prijímať súčasné výtvarné umenie ako výzvu. K rozmýšľaniu, prekračovaniu hraníc, zbavovaniu sa malomeštiackych predsudkov. Lebo možno sa to nezdá, ale ich maľby sú veľmi odvážne. Nielen v téme, ale aj v tom, ako sú namaľované. Nadoraz a poctivo,“ myslí si kurátorka SNG Beata Jablonská.
Autori si rozumejú ako ľudia. „Ďuro je špecialista na mužské figúry alebo bezpohlavné a ja na ženské alebo bezpohlavné,“ tvrdí Igor. „Idea bola, že postavy jedného budú obťažovať postavy druhého,“ vraví Juraj.
Samozrejme, občas bolo treba robiť aj kompromisy. „Ďuro je viac-menej realistický maliar, ale ja sa niekedy posúvam do čiarovejších, expresívnejších, abstraktnejších polôh. No viac-menej sa pohybujeme v rovine v podstate zrozumiteľnej reality. Aj keď výklady našich obrazov mávajú ľudia rôzne.“
Umelcom išlo predovšetkým „o srandu“, inšpirovali sa často reklamami v časopisoch. „Niektoré sú také šťastné, až sú neuveriteľne hlúpe. To človeka až dvíha zo stoličky,“ vraví Puchovský. K obrazu Erupcia šťastia, na ktorom sú okrem muža a ženy aj pes a vták, vykonávajúci veľkú potrebu, ich inšpiroval Brad Pitt.
„Uznávam, že je to aj dobrý herec, ale on je taký fešák, až je to strašné. Chceli sme namaľovať ukážkovú, reklamnú rodinu,“ vraví Puchovský. „Majú syna, domček, psíka, autíčko. Taký ten ideál šťastia. Ale trochu sme ich skrkvali.“
Šesť nôh v posteli
Obrazy ovplyvnili aj ich dlhé vzájomné rozhovory a miesto, kde vznikali - starý rodinný dom Igorových rodičov na bratislavských Zlatých pieskoch. To vysvetľuje niektoré reálie na obraze Bulharské baroko (na snímke).
Stará manželská posteľ a na nej dvaja muži. Náznak ženskej tváre a nápis EVA. „Eva je moja priateľka. V dome sme s Ďurom spávali na jednej posteli, občas tam spala aj Eva. Preto je na obraze šesť nôh,“ vysvetľuje Igor.
„Inak sme normálni, ale v tom dome nie je iná ako táto manželská posteľ,“ smeje sa Juraj. Nápisy „OTEC“ a „MAMA“ na obraze zas naznačujú, že pri práci umelcov občas rušili Igorovi rodičia. „Ráno nás budili a naháňali do práce okolo záhrady.“
Na svojho syna sú pyšní, ale na vernisáž výstavy In Digiti Minimi na lodi na Tyršovom nábreží radšej neprišli. „Ďuro tu má aj otca, ten to vydrží.“
Bez cenzúry
Hoci ide o olej, obrazy „nehýria farbičkami“, nemajú byť páčivé. Nazývajú ich aj špinavé maľby alebo „dirty paintings“. Maľovali ich bez toho, aby cenzurovali sami seba alebo toho druhého. „Aj keď ja nemusím mať v obrazoch pohlavné orgány, neriešim problematiku sexu ako Igor, nikdy som mu nepovedal, že tam nechcem mať to alebo ono,“ vraví Juraj, pre ktorého bolo maľovanie vo dvojici novým, obohacujúcim zážitkom.
Mnohí si kladú otázku, či by si obrazy Igora Ondruša a Juraja Puchovského zavesili do obývačky. Ale otázka je, či je zmyslom umenia, aby viselo ako dekorácia v obývačke.
Eduard Manet vyvolal pred rokmi Raňajkami v tráve v Paríži škandál. Ondrušove a Puchovského obrazy majú na to, aby aj v dnešnej dobe pôsobili podobne. Lenže čo, ak je škandál už mŕtvy?
Otázka je, či je zmyslom umenia, aby viselo ako dekorácia v obývačke.
