BRATISLAVA 11. októbra (SITA) - Tenorista Luciano Pavarotti sa narodil 12. októbra 1935 v talianskej Modene na severe Talianska. Najznámejší hlas talianskej opery sa paradoxne nikdy neprinútil naučiť noty. Luciano bol najstarším z troch detí, no jediný syn. Jeho otec Fernando pracoval ako pekár a mal tiež blízko k spevu. Matka Adele pracovala v továrni na tabak. Rodina žila v chudobných podmienkach v dvojizbovom byte, no podľa Pavarottiho si biedu nahrádzala šťastím. "Naša rodina mala len veľmi málo, ale neviem si predstaviť, že má niekto viac", povedal kedysi o svojom detstve operný maestro.
Ako dieťa miloval Luciano futbal, no v tínedžerskom veku sa začal aktívne venovať hudbe. Z otcových platní postupne spoznal tenoristov Beniamina Gigliho, Tita Schipu, Jussiho Bjoerlinga a iných. Medzi jeho detské kamarátky patrila Mirella Freni, ktorá sa tiež stala sopranistkou a opernou velikánkou. V tom čase sa stal členom modenského speváckeho zboru, kde spieval aj jeho otec. Jeho hlasový rozsah mnohých zaskočil a príjemne prekvapil.
Vplyv na jeho vývoj mal okrem otca aj americký herec a spevák Lario Lanza. "Ako mladý som zvykol chodiť do kina na filmy Maria Lanzu, prišiel som domov a imitoval ho pred zrkadlom", priznal sa Pavarotti, ktorý sa mal pôvodne stať učiteľom, no po prvých skúškach s Arrigom Polom v Modene sa naplno oddal hudbe. Bol to práve Pola, kto mal na Pavarottiho veľký vplyv. Ponúkol mu hodiny spevu a Pavarotti ich od roku 1954 navštevoval. Neskôr sa učil aj u známeho Ettoreho Campogallianiho.
Päťdesiate roky znamenali pre Pavarottiho nielen spev, ale aj lásku, keď stretol svoju budúcu manželku Aduu Veroni. Pár sa zosobášil v roku 1961 a postupne sa im narodili tri dcéry - Lorenza, Cristina a Giuliana.
Rok 1961 bol pre Pavarottiho jedným z prelomových. Ako sólový operný spevák debutoval 29. apríla v úlohe Rodolfa z Pucciniho opery La Bohéme. Onedlho sa zhostil postavy aj v La Traviate Guiseppe Verdiho v Belehrade a zrazu ho chceli vidieť a hlavne počuť aj v Londýne, Viedni i Zürichu.
Pavarotti sa dostal do najlepšej spoločnosti operných spevákov. Pracoval s nezabudnuteľnou Montserrat Caballé, Pierom Cappuccillim, José Carrerasom, Fiorenzou Cossotto, Plácidom Domingom a inými. Na spoluprácu s ním dlho spomínali takí dirigenti ako Tullio Serafin, Claudio Abbado, Leonard Bernstein, Carlos Kleiber a mnoho ďalších.
Za veľkou mlákou spieval po prvý raz v roku 1965. Na pódiu vtedy stál v opere Lucia di Lammermoor. O Pavarattiho spev však prejavili záujem aj zástupcovia Metropolitnej opery v Sydney, kde odcestoval na 14-týždňové turné. Debutoval tam v roku 1972 postavou z opery La Fille du Regiment. Aj odtiaľto potom odchádzal za búrlivého potlesku jasajúceho obecenstva. Jeho meno bolo značkou kvality. Cestoval, koncertoval a nahrával stále nové albumy.
V sedemdesiatych rokoch sa stal Pavarotti skutočnou mediálnou hviezdou. Založil niekoľko hudobných súťaží, ktoré majú talentovaným spevákom pomôcť upozorniť na seba. Aktívne podporoval charitu a svojím hlasom vyzbieral desiatky miliónov, ktoré neskôr putovali na účty zdravotníckych, vzdelávacích a iných programov. Spieval v najslávnejších operných chrámoch - parížskych Bastille a Garnier, Duetche Oper v Berlíne, La Fenice v Benátkach, milánskej La Scale a ďalších. Hlasom vábil do operných sál, ale aj na futbalové štadióny tisícky ľudí. A práve tým sa stal Pavarotti povestným - vážnu hudbu priblížil bežným ľuďom, ktorí by do opery asi nikdy nešli. Do londýnskeho Hyde Parku sa na jeho vystúpenie prišiel pozrieť aj samotný princ Charles s vtedajšou manželkou a korunnou princeznou Dianou a premiér John Major. Luciano bol zároveň prvou opernou hviezdou, ktorá slávila úspechy aj za masovej podpory médií. O tomto mohli jeho veľkí predchodcovia iba snívať.
Počas svojej kariéry Pavarotti neustále bojoval s nadváhou. Jeho láska k jedlu z neho spravila muža, ktorý v roku 1978 vážil až 180 kilogramov.
V roku 1990 sa spolu s Plácidom Domingom a Josém Carrerasom v Ríme rozlúčili s fanúšikmi futbalu keď sa končili Majstrovstvá sveta vo futbale. Koncert mal veľký úspech a nahrávka vstúpila do histórie ako Koncert troch tenorov. Neskôr získala dve nominácie na Grammy.
Vďaka médiám mohli jeho koncert z Central Parku v New Yorku sledovať v júni 1993 milióny ľudí na celom svete. Keď zasa spieval na Eiffelovej veži v Paríži, na mieste ho v nemom úžase sledovalo viac ako tristotisíc fanúšikov. V tomto období, počas vojny v bývalej Juhoslávii sa spolu s frontmanom skupiny U2 Bonom Voxom angažoval vo verejnej zbierke, v rámci ktorej zbierali peniaze na nákup humanitárnej pomoci. Po vojne dokonca zriadil Pavarottiho hudobné centrum na juhu Bosny, ktoré malo pomáhať začínajúcim umelcom rozvíjať talent.
V roku 2000 sa okolo "Veľkého Pavarottiho" rozpútal v Taliansku škandál, keď ho obvinili z neplatenia daní vo vlastnej krajine, ktorá ho odmenila niekoľkými štátnymi vyznamenaniami.
Pavarottiho si bude svet vždy zosobňovať s kľúčovými postavami z Aidy, Madame Butterfly, Rigoletta, či Turandota. Okrem albumov s opernou hudbou naspieval aj album Essential Pavarotti s klasickými piesňami. Pavarottiho rešpektovali aj rockoví, popoví, či džezoví umelci, ktorí s ním vždy ochotne spolupracovali. Na jednom pódiu sa stretol napríklad s Rickym Martinom, Jamesom Brownom alebo Spice Girls. Za spojenie s popovou kultúrou si okrem obdivu vyslúžil aj kritiku.
V roku 2003 vyšiel jeho nový album popových skladieb pod názvom Adoro. V tom istom roku sa zosobášil so svojou dlhoročnou priateľkou Nicolettou Mantovani, ktorá mu porodila dcérku Alice. O tri roky neskôr, keď sa pripravoval na ďalšie veľké turné, mu lekári v New Yorku diagnostikovali rakovinu pankreasu. Podstúpil operáciu a zrušil všetky koncerty. Rakovina pankreasu je jednou z najnebezpečnejších foriem tohto zhubného ochorenia, no operácia mu zvýšila šancu na prežitie. V lete 2007 ešte vyučoval skupinku vybraných študentov a pracoval aj na nahrávaní skladieb s duchovnou tematikou, ktoré vyjdú na začiatku roka 2008. Piateho septembra tohto roku však v skorých ranných hodinách zomrel. Miestom, kde maestro odpočíva, je jeho rodná Modena.
Svoj zármutok nad úmrtím talianskej opernej hviezdy vyjadril napríklad japonský dirigent Seiji Ozawa. "Som šokovaný a veľmi nešťastný", uviedol dirigent. "Bol mojím dlhoročným priateľom. Jeho tenor bol taký výrazný, že som ho dokázal okamžite identifikovať vždy, keď som počul jeho piesne. Je veľmi smutné, že už jeho hlas nebudem môcť nikdy viac počuť", povedal. V deň, keď na budove Viedenskej štátnej opery zaviala čierna zástava, jej riaditeľ Ioan Holender označil Pavarottiho hlas za "najkrajší tenor všetkých čias". Španielsky operný spevák José Carreras zasa povedal, že kolegu Luciana Pavarottiho si bude pamätať ako jedného z najlepších tenoristov a ako charizmatickú osobnosť. "Nepochybne bol jedným z najdôležitejších tenoristov všetkých čias", povedal Carreras. "Mali by sme si ho pamätať ako výborného umelca, charizmatickú osobnosť, veľmi dobrého priateľa a vynikajúceho hráča pokru", povedal. Smutná správa zasiahla aj lídra skupiny U2 - Bona Voxa, ktorý velikána nazval "veľkou ľudskou sopkou, ktorá spievala oheň, ale prekypovala láskou k životu". "Je to smutný deň, podfarbuje to zlé počasie, umocňuje to smútok. Život je nevyspytateľný a nikto z nás, ktorí sme ho poznali bližšie, nemohol uveriť, že zomrel“, povedal pre agentúru SITA Peter Dvorský, ktorý sa s maestrom stretol po prvý raz v roku 1976.
Úprimnú sústrasť vyjadril aj taliansky premiér Romano Prodi. "Skvostný hlas svetovej hudobnej scény a tiež Talianska zmizol", napísal Prodi v kondolencii Pavarottiho rodine. Ako dodal, Pavarotti bol najautentickejším umelcom, aký mohol Taliansko reprezentovať. K úmrtiu hudobného velikána sa vyjadril aj Prodiho predchodca Silvio Berlusconi, ktorý ho doslova nazval "veľvyslancom našej hudby, kultúry a tradície". Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso ho zasa označil za najvýznamnejšiu postavu európskej kultúry. "Dnešok je smutným dňom pre európsku opernú kultúru", uviedol Barroso vo vyhlásení. Spomínal na neho aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. "Jeho umelecké kvality, rovnako ako aj jeho vrúcnosť a charizma okúzlili celý svet", povedal francúzsky prezident. Ľútosť nad jeho stratou prejavil aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý poznamenal, že Pavarotti predstavoval prínos nielen pre svet hudby a umenia, ale tiež ocenil jeho snahu pomáhať ľuďom v núdzi po celom svete. Vyzdvihol pritom jeho úsilie vo vzťahu k deťom, zvlášť tým, ktoré žijú vo vojnových zónach od Afganistanu až po Libériu. "Koncertovaním a zjednocovaním svojich talentovaných priateľov na pomoc pri navyšovaní finančných prostriedkov, sa podarilo vyzbierať milióny dolárov pre humanitárne ciele", píše sa vo vyhlásení k úmrtiu jedného z deviatich poslov mieru pri OSN. Viac o svojom živote ponúkol v autobiografii I, Luciano Pavarotti.
SPRACOVANÉ PODĽA: www.sonyclassical.com, en.wikipedia.org, AP, AFP.
sp;zz;dm;pe
