ŠANSONIERKA EDITH PIAF ZOMRELA PRED 44 ROKMI

Najsilnejší hlas Paríža - Edith Piaf

BRATISLAVA 11. októbra (SITA) - Šansoniérka Edith Piaf, vlastným menom Edith Giovanna Gassion, sa narodila 19. decembra 1915, podľa jej rozprávania na ulici de Belleville v Paríži, no hneď táto úvodná ...

BRATISLAVA 11. októbra (SITA) - Šansoniérka Edith Piaf, vlastným menom Edith Giovanna Gassion, sa narodila 19. decembra 1915, podľa jej rozprávania na ulici de Belleville v Paríži, no hneď táto úvodná informácia je sporná. Vyplýva to z jej autobiografie Kolo štěstí, ktorá pôvodne vyšla ešte pred vydaním jej druhej, slávnejšej autobiografie - Môj život. Bez ohľadu na miesto jej narodenia, ulica bola jej útočiskom a zároveň miestom, kde každý deň bojovala o prežitie.

Edith pochádzala z chudobných pomerov. Keď jej otec Louis Alphonse Gassion opustil rodinu a odišiel na front, Edithina matka Anita Maillard, si začala zarábať ako pouličná speváčka. Starala sa o ňu a jej súrodencov iba sporadicky. Keď sa Gassion vrátil po dvoch rokoch domov, našiel malú Edith v katastrofálnych životných podmienkach, zanedbanú, pochudnutú, nezdravú. Rozhodol sa preto zveriť ju do opatery svojej matky žijúcej v Normandii. Edith sa síce nedostala do úplne štandardného prostredia - žila v nevestinci, no na rozdiel od jej matky, ženy, ktoré sa tu živili tými najrôznejšími sexuálnymi praktikami, ju dokázali zahrnúť pozornosťou a láskou. Možno preto, že tento pocit absentoval aj u nich samých. Edith tu, kde i klíma bola lepšia, začala prežívať radosti detstva, no prežila i trápenie, keď takmer oslepla. Keď sa liečila, vzali ju dievčatá z nevestinca k soche svätej Terezky, kde sa modlila za svoje uzdravenie. Nakoniec sa jej zrak upravil. Do konca života bola svätá Terezka jej ochrankyňou a Edith sa jej prihovárala v najťažších chvíľach. Krížik na krku nosila pri každom vystúpení.

Jej idylické detstvo na vidieku sa ale skončilo, keď po ňu prišiel otec a rozhodol sa spolu s dcérou vrátiť do Paríža. Žili na cestách, vždy tam, kde bol práve cirkus s ktorým vystupovali. Edithin otec bol cirkusový akrobat a na živobytie pre seba a dcéru zarábal ako „hadí muž“. Po jednej z roztržiek sa však zbalili a pod cirkusovým šapitó sa už neukázali. Edith potom sprevádzala otca na pouličných vystúpeniach a nechodila do školy.

Gassion zabezpečil, že mala veľa nevlastných súrodencov, no mnohých vôbec nepoznala. Zblížila sa však s nevlastnou sestrou Simone Bertaut ktorú prezývala Momone. Vzťah medzi sestrami bol veľmi silný, puto, ktoré ich spájalo posilňovala núdza, vzdor, snaha o prežitie. Faktom ale je, že keď sa Edith stala slávnou, zo Simone si spravila svoju „dvornú dámu“. Ťažko zhodnotiť, či to bolo pre Simone lepšie alebo horšie, no i keď mala zrazu isté životné istoty, celý život sa musela prizerať vzostupu talentovanej a úspešnej sestry.

S Momonkou snívali o lepšom živote, no každý večer zaspávali v studenej posteli hotelovej izby v špine a hlade. V tom čase Edith vôbec netušila, že raz vystúpi na kabaretné pódium. O dva roky sa po prvý raz zamilovala. Jej prvou láskou bol Louis Dupont, ktorý sa neskôr stal aj otcom jej dcéry - Marcelle. Edith opateru ani výchovu nezvládala. Dieťa malo dieťa. Vystupovala na uliciach a večery trávila v krčmách.

V jednej z nich sedela aj keď jej dcérku odniesol Dupont do nemocnice. Kým našiel budúcu hviezdu a prišli spolu do nemocnice, Marcelle zomrela na zápal mozgových blán. Edith z toho mala traumu na celý život, o ktorej však vedel málokto.

Prvý zvrat v jej kariére nastal, keď ju náhodne na ulici počul spievať hudobný impresário Louis Leplée. Bol to práve on, kto jej ponúkol spievať vo svojom kabarete, kde ustráchanej, hanblivej no presvedčivej Edith po prvý raz tlieskalo skutočné publikum. Po čase je práve Leplée navrhol, aby si radšej zmenila meno. Z neznámej Edith sa zrazu stal niekto, najžiadanejší hlas Paríža.

Svoju prvú skladbu Les Mômes de la cloche nahrala v roku 1936. Lepléea však onedlho našli zavraždeného. Edith sa zrútila. Polícia ju podozrievala, že o smrti Lepléea vie niečo viac. Do podozrenia sa dostala najmä preto, že ako dievča z ulice poznala rôznych kriminálnikov a s mnohými sa po večeroch stýkala v pohostinstvách. Obvinenie ju ničilo o to viac, že médiá i polícia ju fakticky označili za „spolupáchateľku“ a ona bola pritom vskutku Lepléemu zaviazaná a nevedela si budúcnosť bez jeho ochrany predstaviť. Otriasla sa však ako veľakrát v živote a o niekoľko týždňov už opäť stála na javisku.

Do jej života vtedy vstúpil Raymond Asso. Tento sa rozhodol, že z nej spraví nielen famóznu speváčku, ale aj dámu, no vedel, že ho čaká dlhá a ťažká práca. Edith, ktorá si myslela, že vie spievať, mala zrazu pred sebou rešpektovaného Assa, ktorý tvrdil že Edith talent má, ale nevie artikulovať, nemá žiadny prednes, musí sa naučiť vystupovať na pódiu, pracovať nielen s hlasom ale aj rukami a celým telom. Bol prísny a preto dobrý.

V roku 1937 sa vzdala svojho umeleckého mena La Máme Piaf a stala sa z nej Edith Piaf.

Okrem speváckej kariéry sa snažila presadiť aj vo filme. Debutovala už v roku 1936 v snímke Jeana de Limura - La garçonne. O tri roky neskôr, keď sa začala druhá svetová vojna, zamilovala sa do herca Paula Meurissea. Piaf sa postupne dostala do vyššej spoločnosti, no nie všetci ju v nej chceli akceptovať. Parížska elita jej síce tlieskala a rada sa na drobnú Piaf prišla pozrieť, vypočuť si ju, no niektorí príslušníci tejto spoločenskej vrstvy sa z nej zvykli smiať. V tomto období sa spriatelila napríklad s filmovým režisérom Jeanom Cocteauom. Vášňou však zahorela k Henrimu Contetovi.

Počas druhej svetovej vojny (1939-1945) ju na pódiu sprevádzali hudobníci židovského pôvodu. Okrem hudobnej tvorby pokračovala aj v nakrúcaní filmov a v roku 1941 sa predstavila v snímke Montmartre-sur-Seine.

V povojnových rokoch sa objavila vo filmoch Etoile sans lumiére (1946) či Neuf garçons, un coeur (1948). Úspech žala Edith na obidvoch stranách Atlantiku. Počas jej pobytu v New Yorku jej dokonca prišla vzdať úctu aj samotná Marlene Dietrich. V tom čase sa zamilovávala do pravdepodobne najdôležitejšieho muža jej života. Bol ním boxer Marcel Cerdan. Po prvý raz sa zdalo, že je skutočne šťastná. Edith bola spokojná, vyrovnanejšia než kedykoľvek predtým, príjemná voči okoliu. Cerdan bol ženatý a to ju trochu znečisťovalo, no napokon samu seba presvedčila, že Marcel pre ňu urobí čokoľvek. Ani tento vzťah však Edith nevydržal. Lietadlo, na ktorého palube Marcel v októbri 1949 letel, sa zrútilo. Piaf, ktorá ho sama telefonicky požiadala, aby išiel skorším lietadlom a mohla sa s ním v Paríži stretnúť o čosi skôr, upadla do depresií, brala lieky na upokojenie, antidepresíva a čoskoro sa pustila opäť do práce. Asi po roku sa zblížila so spevákom Charlesom Aznavourom, no strata Cerdana ju poznačila natoľko, že začala duševne aj fyzicky chradnúť.

V roku 1951 sa na scéne jej súkromného života objavil spevák Eddie Constantine. Ani tento vzťah ale nevydržal, ako mnohé iné. Často bola príčinou Edithina neskrotná povaha, samoľúbosť, tvrdohlavosť a večný pocit, že musí mať pravdu. V tom istom roku mala dve automobilové havárie a jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil. Keď sa po druhý raz vrátila z nemocnice, bola už závislá od morfia. Drogu, ktorá mala tíšiť jej bolesti, zapíjala dúškami alkoholu a stala sa z nej ešte panovačnejšia a neurotickejšia hviezda.

V roku 1952 ju diváci videli vo filme Paris chante toujours! (1952), v júli toho roku sa vydala za speváka Jacquesa Pillsa a absolvovala protidrogovú liečbu. Z hudobnej scény sa vytratila v roku 1953.

Medzitým vznikli filmy Si Versailles m'était conté (1954), Boum sur Paris (1954) a Francúzsky kankán (1955). V roku 1955 sa vrátila na pódiá no po sérii koncertov sa začala znova liečiť. Keď sa spamätala, začala sa jej romanca s hudobníkom Georgesom Moustakim. Piaf potom oslabila ďalšia autonehoda. Spievať neprestala ani napriek niekoľkým kolapsom priamo na pódiu, až kým napokon absolútne nevyslabla. Dlhé mesiace zostávala doma, uzatvárala sa do seba a stále viac chorľavela. Ako informuje Československá filmová databáza, v roku 1958 ešte hrala vo filme Música de siempre, o rok neskôr v snímke Les Amants de demain.

V lete 1961 sa stretla s gréckym spevákom Theophanisom Lamboukasom alias Sarapom. Bol to jej posledný milenec a manžel. O niekoľko mesiacov upadla do kómy. Vo svojom dome na juhu Francúzska v Plascassier, Alpes-Maritimes skonala 11. októbra 1963. Jej telo napokon previezli do Paríža, kam vždy patrila.

SPRACOVANÉ PODĽA: www.little-sparrow.co.uk, Kolo štěstí, Môj život, www.wikipedia.org, www.csfd.cz.


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  8. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 27 037
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 351
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 868
  4. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 573
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 564
  6. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 345
  7. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 286
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 266
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 187
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 102

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Po kríze pokračujeme

Trauma Dankovi ale prospeje, viac bude počítať vlastné limity a „žetóny“, ktorými disponuje.

EKONOMIKA

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky aj na mäso.

Neprehliadnite tiež

Organizátor Grapu: Zvažovali sme evakuáciu festivalu

Piešťanský festival potrápilo najmä počasie, návštevníci mu vyčítali hygienu a zvuk.

Michal Novinski: Fujara je geniálny nástroj, ale orchestru sa nechce prispôsobiť

Úspešný autor filmovej a divadelnej hudby rozpráva o spolupráci s oscarovým režisérom Janom Svěrákom.