Jdej - inak je to aj príbeh o každom z nás. Vôbec nie smutný, hoci o časoch, ktoré boli aj smutné. Tí, ktorých si podmanil, o ňom hovoria ako o filme uhrančivej krásy, ktorý je "rozumom neuchopiteľný, ale imagináciou naprosto fascinuje". Pričinil sa o to najmä režisér Elo Havetta, kamera Doda Šimončiča a nezameniteľná hudba Zdeňka Lišku.
Koľkokrát nám nebolo všetko jedno
Na nakrúcanie filmu Ľalie poľné si spomína predstaviteľ Kerenského IVAN KRIVOSUDSKÝ (80).
Aký bol Elo Havetta?
Na celý film spomínam s obrovskou láskou, bola to nekonečne krásna práca. Havetta bol vynikajúci režisér. Nesmierne som si ho cenil najmä preto, že on herca nepreháňal, nenaháňal, nenútil. Povedal vždy pred záberom, čo tam chce mať, aká duša toho obrazu by mala byť, a potom sa spoľahol na herca, nechal ho pracovať podľa jeho daností a citu, podľa jeho filmového inštinktu. To poznačilo celú spoluprácu. Nepamätám si ani na jeden pracovný konflikt z nervov, zo stresov, to bola obrovská pohoda, porozumenie, humor, oddych.
Elo Havetta nebol miláčikom režimu.
Nebol poplatný dobe. Filmom hovoril o jadre sveta, o existencii bedárov po prvej svetovej vojne, o tom, s akými úskaliami sa museli prebojúvať a žiť. Mnohí boli kaliky, finančné ruiny. Taký je svet po každej vojne, vždy to mnoho ľudí poznačí.
Ako vás oslovil do filmu?
Naraz sa ma len spýtali, či chcem spolupracovať. Samozrejme, že som veľmi rád, že som sa dostal do tej partie.
Ako sa podarilo docieliť zvláštnu atmosféru filmu?
Ja neviem, či to bola nejaká spoločná duša všetkých nás zúčastnených... Asi sme vedeli, o čo tam má ísť. Stali sme sa každý jedným z nervov celého toho problému, hlavnej línie.
 |
| Ivan Krivosudský |
Vaša postava sa vám páčila?
Ja som robil Kerenského! Z môjho pohľadu to bola jedna osobnosť, majetná, lebo som mal ďalekohľad a vreckové hodiny. Bol som kasta.
A mali ste aj bicykel, na ktorom ste vozili sliepky.
Tak z toho bicykla som mal najväčšiu hrôzu. Nejakí machri ho dali dokopy, lebo to v predaji neexistovalo. Okrem vášne som mal aj nekonečný strach, keď som sa rútil z mosta - viete, to sa hocikedy aj prekotilo. Našťastie, nie so mnou.
Vo filme ste stále behali za hlavnou predstaviteľkou Paulou.
Áno, bol som do nej zamilovaný. Ona ma blokovala, no nakoniec sme sa vzali. Okolo nej sa točilo veľa ľudí.
Najprv vás nechcela.
Blokovala ma, ale ja som bol asi veľmi agresívny.
Muž má byť aj v živote taký vytrvalý, keď ho žena odmieta?
Ak je tá žena toho hodná. Vtedy sa treba nekonečne snažiť získať takú ženu.
Vo filme ste vraveli: "Ja som taký nešťastný. Ráno otvorím oči a už som nešťastný."
Ja, keď ráno vstanem, tak si spievam. Nemôžem povedať, že som šťastný, ale som rád na svete.
Aký je odkaz tohto filmu mladej generácii?
Nepoznám reakciu mladých ľudí na tento film, ale myslím, že sa im páči.
Má im čo povedať?
Áno. Hoci to povojnové obdobie, bieda, to mladí nepoznajú. Spomínate si na scény z trhu? Nakrúcalo sa v Malackách. Tam bolo viac biedy ako chuti do života. No živý organizmus sa snaží byť na svete a bojuje za každú hrivnu, ktorú môže v živote získať.
Mnohí z hercov už nežijú, napríklad Vladimír Kostovič.
Kostovič, Janko Melkovič, Vincent Šikula - to bola ohromná partia.
Máte ešte nejaké herecké ponuky? Zavolajú vás občas aspoň do dabingu?
Mňa nevolajú, pre nich som už asi starý. Hoci sú aj starí herci vo filmoch. Moje úlohy dostávajú 40-roční.
Vo filme bola aj vynikajúca hudba a kamera.
Kamera bola fantastická. Nakrúcalo sa na trnavskej tabuli, čo je nekonečná rovina. Koľkokrát nám nebolo všetko jedno - prach, sucho, kam sme stúpili, tam bola vyschnutá hlina. Keď bol oddych, zaspali sme všelijako, aj za stolom. Zmierili sme sa s tým a žili sme v tom prostredí tak, ako bolo treba. Nepamätám sa, že by niekto bol mal námietky. Robili sme to s oduševnením.
Priezračný insitný príbeh filmového mága
|
| Elo Havetta |
Máloktorý filmár tak rýchlo zažiari a tak náhle zhasne ako Elo Havetta. On, pravda, nezhasol, udusili ho - slovami Alberta Marenčina "umrel na normalizáciu". Má za sebou iba dva celovečerné tituly, Slávnosť v botanickej záhrade a Ľalie poľné, a napriek tomu patrí ku kľúčovým osobnostiam slovenského filmu. Kritik Martin Kaňuch označil Ľalie poľné za najlepší film v dejinách slovenskej kinematografie.
Film symfonizuje naivistickú epickú báseň scenáristu Vincenta Šikulu, hudobníka a spisovateľa v jednej osobe, ktorý túto symfonickú zložku zakladá. Režisér ju roziskrí ohňostrojom asociácií, kde "proti márnosti života stavia karnevalizáciu fikcie" (Václav Macek), a vynikajúci hudobný skladateľ Zdeněk Liška realizuje hudobné podložie. Tak vznikli podmienky pre Gesamtkunstwerk - celostné umelecké dielo - ako Friedrich Nietzsche označil tvorbu Richarda Wagnera.
Nezakášame tu do operných sfér náhodou, lebo ten naivistický anarchistický príbeh vojnových veteránov, ktorých povojnové časy vyvrhli na breh života a urobili z nich vykorenených tulákov, naozaj pripomína čosi ako ľudovú symfonickú báseň v próze. Nie tým, že by sa tu spievalo, čo sa v civilnom živote hovorí, ale irealitou, fantastikou deja a vysokým podielom hudby siahajúcej od jarmočných odrhovačiek či vojenských piesní po cirkevné chorály. Zároveň sú Ľalie poľné Havettovým holdom poetike nemého filmu, kde prídu k slovu medzititulky, farebné tónovanie či starodávny spôsob strihovej interpunkcie. Všetky tieto charakteristiky akoby odkazovali k experimentálnemu, teda divácky výlučnému filmu. Experimentálne črty Ľalie poľné naozaj majú. Napriek tomu je ten insitný príbeh zároveň priezračný a svojím spôsobom prístupný, a to je možno najtajomnejší "trik" Ela Havettu, mága slovenskej kinematografie, ktorému "olovená doba" normalizácie nedala žiť.
Pavel Branko (Autor je filmový kritik)
Dal do pohybu starý svet
Ľalie poľné mám na VHS odložené na poličke spolu so Slávnosťou v botanickej záhrade. Keď som ich videl prvýkrát v kine, bol to pre mňa silný vizuálny zážitok. Uchvátili ma jedinečnou atmosférou až dokumentárnym videním. Vždy som mal pri pozeraní na staré fotografie potrebu rozhýbať ich. To film Ľalie poľné urobil, dal do pohybu starý svet. Ani si ho neviem predstaviť celý farebný. Kamera je zároveň výtvarná, preto mám z filmu silný pocit autenticity. Pocit, ktorý film nesie, si asi prežil každý z nás, hľadanie si miesta na zemi a túžba po nezávislosti. Najviac ma uchvátila pesnička pri scéne, kde Matej spolu s dvoma žobrákmi kráča do dediny a začína hrať na klarinet. Hudba pomaly presakuje cez všetky domy a zapĺňa dedinu. Nám je daný, narodený z čistej Panny Boh a Kráľ / Chodieval po tejto zemi, zrnka pravdy zasieval / Chvíľam svojich dobrodených, potom divný záver dal. / Pri poslednom zmrkávaní, s bratmi k stolu zasadol / Po patričnom rozdávaní jedál, jak už zákon bol. Podobné pesničky si veľa ľudí vymýšľa cestou do práce, alebo len tak. Ľalie poľné mi pomohli pochopiť, prečo si album od svojho pradeda s fotkami zo starých čias chránim na najvyššej poličke vo svojej knižnici.
Peter Begányi (27), dokumentarista
Filmy, ktoré tiež vznikli v roku 1972
- Alfréd, Alfréd! (Tal., Fr.), réžia: Pietro Germi, hrajú: Dustin Hoffman, Stefania Sandrelli
- Smola (Fr., Tal.), réžia: José Giovanni, hrajú: Andréa Ferréol, Jacques Marchand, Claudia Cardinale, Gérard Depardieu, Jean-Paul Belmondo
- Doktor Popaul (Fr., Tal.), réžia: Claude Chabrol, hrajú: Jean-Paul Belmondo, MiaFarrow
- Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa spýtať (USA), réžia: Woody Allen, hrajú: Woody Allen, Louise Lasser
- Nebožtíci žičia láske (USA, Tal.), réžia: Billy Wilder, hrajú: Jack Lemmon, Pippo Franco
- Policajt (Fr., Tal.), réžia: Jean-Pierre Melville, hrajú: Alain Delon, Catherine Deneuve
- Muž menom La Macha (Tal., USA), réžia: Arthur Hiller, hrajú: Peter O 'Toole, Sophia Loren
- Malý unavený Joe (Tal.), réžia: Enzo Barboni, hrajú: Terence Hill, Bud Spencer
Ľalie poľné
Denník SME pre vás pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 70. rokov nadväzuje na minuloročný projekt, v rámci ktorého sme vám spolu so Slovenským filmovým ústavom priniesli najlepšie filmy rokov osemdesiatych. Každý týždeň až do konca novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu99 korún. Podrobné informácie o edícii nájdete na www.dvd.sme.sk. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
1972, 77 minút, čb + farebý
réžia: Elo Havetta
námet a scenár: Vincent Šikula
kamera: Jozef (Dodo) Šimončič
hudba: Zdeňek Liška
hrajú: Lotár Radványi (nahovoril Leopold Haverl), Vladimír Kostovič, Žofia Martišová, Ivan Krivosudský, Emil Tomaščík, Ľudovít Kroner, Ján Melkovič (nahovoril Andrej Hryc), Marián Filadelfi (nahovoril Marián Labuda), Peter Debnár, Jozef Belan (nahovoril Viktor Blaho), Augustín Kubán (nahovoril Slavo Záhradník), Mária Hojerová (nahovorila Božena Slabejová), Jozef Šándor (nahovoril Karol Skovay), Vincent Šikula
