Jdej - inak je to aj príbeh o každom z nás. Vôbec nie smutný, hoci o časoch, ktoré boli aj smutné. Tí, ktorých si podmanil, o ňom hovoria ako o filme uhrančivej krásy, ktorý je "rozumom neuchopiteľný, ale imagináciou naprosto fascinuje". Pričinil sa o to najmä režisér Elo Havetta, kamera Doda Šimončiča a nezameniteľná hudba Zdeňka Lišku.
Koľkokrát nám nebolo všetko jedno
Na nakrúcanie filmu Ľalie poľné si spomína predstaviteľ Kerenského IVAN KRIVOSUDSKÝ (80).
Aký bol Elo Havetta?
Na celý film spomínam s obrovskou láskou, bola to nekonečne krásnapráca. Havetta bol vynikajúci režisér. Nesmierne som si ho cenil najmäpreto, že on herca nepreháňal, nenaháňal, nenútil. Povedal vždy predzáberom, čo tam chce mať, aká duša toho obrazu by mala byť, a potom saspoľahol na herca, nechal ho pracovať podľa jeho daností a citu, podľajeho filmového inštinktu. To poznačilo celú spoluprácu. Nepamätám siani na jeden pracovný konflikt z nervov, zo stresov, to bola obrovskápohoda, porozumenie, humor, oddych.
Elo Havetta nebol miláčikom režimu.
Nebol poplatný dobe. Filmom hovoril o jadre sveta, o existenciibedárov po prvej svetovej vojne, o tom, s akými úskaliami sa museliprebojúvať a žiť. Mnohí boli kaliky, finančné ruiny. Taký je svet pokaždej vojne, vždy to mnoho ľudí poznačí.
Ako vás oslovil do filmu?
Naraz sa ma len spýtali, či chcem spolupracovať. Samozrejme, že som veľmi rád, že som sa dostal do tej partie.
Ako sa podarilo docieliť zvláštnu atmosféru filmu?
Ja neviem, či to bola nejaká spoločná duša všetkých nászúčastnených... Asi sme vedeli, o čo tam má ísť. Stali sme sa každýjedným z nervov celého toho problému, hlavnej línie.
 |
| Ivan Krivosudský |
Vaša postava sa vám páčila?
Ja som robil Kerenského! Z môjho pohľadu to bola jedna osobnosť,majetná, lebo som mal ďalekohľad a vreckové hodiny. Bol som kasta.
A mali ste aj bicykel, na ktorom ste vozili sliepky.
Tak z toho bicykla som mal najväčšiu hrôzu. Nejakí machri ho dalidokopy, lebo to v predaji neexistovalo. Okrem vášne som mal ajnekonečný strach, keď som sa rútil z mosta - viete, to sa hocikedy ajprekotilo. Našťastie, nie so mnou.
Vo filme ste stále behali za hlavnou predstaviteľkou Paulou.
Áno, bol som do nej zamilovaný. Ona ma blokovala, no nakoniec sme sa vzali. Okolo nej sa točilo veľa ľudí.
Najprv vás nechcela.
Blokovala ma, ale ja som bol asi veľmi agresívny.
Muž má byť aj v živote taký vytrvalý, keď ho žena odmieta?
Ak je tá žena toho hodná. Vtedy sa treba nekonečne snažiť získať takú ženu.
Vo filme ste vraveli: "Ja som taký nešťastný. Ráno otvorím oči a už som nešťastný."
Ja, keď ráno vstanem, tak si spievam. Nemôžem povedať, že som šťastný, ale som rád na svete.
Aký je odkaz tohto filmu mladej generácii?
Nepoznám reakciu mladých ľudí na tento film, ale myslím, že sa im páči.
Má im čo povedať?
Áno. Hoci to povojnové obdobie, bieda, to mladí nepoznajú. Spomínatesi na scény z trhu? Nakrúcalo sa v Malackách. Tam bolo viac biedy akochuti do života. No živý organizmus sa snaží byť na svete a bojuje zakaždú hrivnu, ktorú môže v živote získať.
Mnohí z hercov už nežijú, napríklad Vladimír Kostovič.
Kostovič, Janko Melkovič, Vincent Šikula - to bola ohromná partia.
Máte ešte nejaké herecké ponuky? Zavolajú vás občas aspoň do dabingu?
Mňa nevolajú, pre nich som už asi starý. Hoci sú aj starí herci vo filmoch. Moje úlohy dostávajú 40-roční.
Vo filme bola aj vynikajúca hudba a kamera.
Kamera bola fantastická. Nakrúcalo sa na trnavskej tabuli, čo jenekonečná rovina. Koľkokrát nám nebolo všetko jedno - prach, sucho, kamsme stúpili, tam bola vyschnutá hlina. Keď bol oddych, zaspali smevšelijako, aj za stolom. Zmierili sme sa s tým a žili sme v tomprostredí tak, ako bolo treba. Nepamätám sa, že by niekto bol malnámietky. Robili sme to s oduševnením.
Iris Kopcsayová
Priezračný insitný príbeh filmového mága
| |
| Elo Havetta |
Máloktorý filmár takrýchlo zažiari a tak náhle zhasne ako Elo Havetta. On, pravda,nezhasol, udusili ho - slovami Alberta Marenčina "umrel nanormalizáciu". Má za sebou iba dva celovečerné tituly, Slávnosť vbotanickej záhrade a Ľalie poľné, a napriek tomu patrí ku kľúčovýmosobnostiam slovenského filmu. Kritik Martin Kaňuch označil Ľalie poľnéza najlepší film v dejinách slovenskej kinematografie.
Film symfonizuje naivistickú epickú báseň scenáristu VincentaŠikulu, hudobníka a spisovateľa v jednej osobe, ktorý túto symfonickúzložku zakladá. Režisér ju roziskrí ohňostrojom asociácií, kde "protimárnosti života stavia karnevalizáciu fikcie" (Václav Macek), avynikajúci hudobný skladateľ Zdeněk Liška realizuje hudobné podložie.Tak vznikli podmienky pre Gesamtkunstwerk - celostné umelecké dielo -ako Friedrich Nietzsche označil tvorbu Richarda Wagnera.
Nezakášame tu do operných sfér náhodou, lebo ten naivistickýanarchistický príbeh vojnových veteránov, ktorých povojnové časyvyvrhli na breh života a urobili z nich vykorenených tulákov, naozajpripomína čosi ako ľudovú symfonickú báseň v próze. Nie tým, že by satu spievalo, čo sa v civilnom živote hovorí, ale irealitou, fantastikoudeja a vysokým podielom hudby siahajúcej od jarmočných odrhovačiek čivojenských piesní po cirkevné chorály. Zároveň sú Ľalie poľnéHavettovým holdom poetike nemého filmu, kde prídu k slovu medzititulky,farebné tónovanie či starodávny spôsob strihovej interpunkcie. Všetkytieto charakteristiky akoby odkazovali k experimentálnemu, teda diváckyvýlučnému filmu. Experimentálne črty Ľalie poľné naozaj majú. Napriektomu je ten insitný príbeh zároveň priezračný a svojím spôsobomprístupný, a to je možno najtajomnejší "trik" Ela Havettu, mágaslovenskej kinematografie, ktorému "olovená doba" normalizácie nedalažiť.
Pavel Branko (Autor je filmový kritik)
Dal do pohybu starý svet
Ľalie poľné mám na VHS odložené na poličke spolu so Slávnosťou vbotanickej záhrade. Keď som ich videl prvýkrát v kine, bol to pre mňasilný vizuálny zážitok. Uchvátili ma jedinečnou atmosférou aždokumentárnym videním. Vždy som mal pri pozeraní na staré fotografiepotrebu rozhýbať ich. To film Ľalie poľné urobil, dal do pohybu starýsvet. Ani si ho neviem predstaviť celý farebný. Kamera je zároveňvýtvarná, preto mám z filmu silný pocit autenticity. Pocit, ktorý filmnesie, si asi prežil každý z nás, hľadanie si miesta na zemi a túžba ponezávislosti. Najviac ma uchvátila pesnička pri scéne, kde Matej spolus dvoma žobrákmi kráča do dediny a začína hrať na klarinet. Hudbapomaly presakuje cez všetky domy a zapĺňa dedinu. Nám je daný, narodenýz čistej Panny Boh a Kráľ / Chodieval po tejto zemi, zrnka pravdyzasieval / Chvíľam svojich dobrodených, potom divný záver dal. / Priposlednom zmrkávaní, s bratmi k stolu zasadol / Po patričnom rozdávaníjedál, jak už zákon bol. Podobné pesničky si veľa ľudí vymýšľa cestoudo práce, alebo len tak. Ľalie poľné mi pomohli pochopiť, prečo sialbum od svojho pradeda s fotkami zo starých čias chránim na najvyššejpoličke vo svojej knižnici.
Peter Begányi (27), dokumentarista
Filmy, ktoré tiež vznikli v roku 1972
- Alfréd, Alfréd! (Tal., Fr.), réžia: Pietro Germi, hrajú: Dustin Hoffman, Stefania Sandrelli
- Smola (Fr., Tal.), réžia: José Giovanni, hrajú: Andréa Ferréol, Jacques Marchand, Claudia Cardinale, Gérard Depardieu, Jean-Paul Belmondo
- Doktor Popaul (Fr., Tal.), réžia: Claude Chabrol, hrajú: Jean-Paul Belmondo, MiaFarrow
- Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa spýtať (USA), réžia: Woody Allen, hrajú: Woody Allen, Louise Lasser
- Nebožtíci žičia láske (USA, Tal.), réžia: Billy Wilder, hrajú: Jack Lemmon, Pippo Franco
- Policajt (Fr., Tal.), réžia: Jean-Pierre Melville, hrajú: Alain Delon, Catherine Deneuve
- Muž menom La Macha (Tal., USA), réžia: Arthur Hiller, hrajú: Peter O 'Toole, Sophia Loren
- Malý unavený Joe (Tal.), réžia: Enzo Barboni, hrajú: Terence Hill, Bud Spencer
Ľalie poľné
Denník SME pre vás pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 70. rokov nadväzuje na minuloročný projekt, v rámci ktorého sme vámspolu so Slovenským filmovým ústavom priniesli najlepšie filmy rokovosemdesiatych. Každý týždeň až do konca novembra si budete môcť kdenníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z klasických filmovslovenskej kinematografie za cenu99 korún. Podrobné informácie o edícii nájdete na www.dvd.sme.sk. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
1972, 77 minút, čb + farebý
réžia: Elo Havetta
námet a scenár: Vincent Šikula
kamera: Jozef (Dodo) Šimončič
hudba: Zdeňek Liška
hrajú: Lotár Radványi (nahovoril Leopold Haverl), VladimírKostovič, Žofia Martišová, Ivan Krivosudský, Emil Tomaščík, ĽudovítKroner, Ján Melkovič (nahovoril Andrej Hryc), Marián Filadelfi(nahovoril Marián Labuda), Peter Debnár, Jozef Belan (nahovoril ViktorBlaho), Augustín Kubán (nahovoril Slavo Záhradník), Mária Hojerová(nahovorila Božena Slabejová), Jozef Šándor (nahovoril Karol Skovay),Vincent Šikula
