Jeho program priblížil na dnešnej tlačovej konferencii v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave Peťa Chuďakov, zakladateľ, umelecký vedúci a sólista zboru, jeho manželka Valerie, manažérka zboru, Alexej Jemeľjanov, riaditeľ Ruského centra vedy a kultúry, Alexander Čumakov, predseda Zväzu Rusov na Slovensku a Ján Juráš, manažér agentúry AP Projekt.
V utorok 6. novembra sa zbor predstaví v bratislavskom rímskokatolíckom kostole Blumentál. Na programe bude chrámový koncert, duchovné, ruské a ukrajinské ľudové piesne. O deň neskôr zbor vystúpi v bratislavskej estrádnej hale Parku kultúry a oddychu so zábavným programom k 90. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Ako Juráš poznamenal, pôjde skôr o recesiu. Zbor sa predstaví v Bratislave v 20-člennom zložení. V piatok 9. novembra zboristi vystúpia v trnavskej Synagóge a v ďalší deň v Synagóge v Nitre. V oboch mestách zbor sa predstaví v 14-člennom zložení.
Veľký zbor donských kozákov účinkoval v mnohých operných a koncertných sálach a kostoloch Európy. Jeho repertoár tvorí svetská, duchovná, folklórna a klasická hudba, spolupracuje so symfonickými a dychovými orchestrami a speváckymi zbormi. Na niektorých koncertoch ho dopĺňa hudobná a tanečná skupina.
Čumakov predstavil históriu kozáctva v Rusku a na Ukrajine, ako aj prvého Zboru donských kozákov, ktorý v roku 1921 založil v bulharskej Sofii Sergej Žarov. Teleso sa skladalo z bielogvardejských kozáckych emigrantov a Žarov ho viedol 60 rokov. V roku 1981 nadviazal na tradíciu tohto zboru skutočný donský kozák Peťa Chuďakov, rodák z Rostova na Done a založil Veľký zbor donských kozákov. Jeho členmi sú známi sólisti rôznych európskych operných domov, viacerí z nich sú aj priamymi potomkami donských kozákov.
Ako sa uvádza v publikácii Kozáci a ďalšie materiály od Stanislava A. Auskeho, slovo kozák je turkotatárskeho pôvodu a vyskytuje sa vo viacerých obmenách, hlavne však v tvare kazak alebo kozak. Označovali sa tak ľudia nezávislí na ďalšej osobe alebo spoločenskej skupine slobodní ľudia. V tomto význame boli označovaní v ruštine ljudi guljaščije (potulní ľudia). Slovo kozak a jeho varianty sa spájajú aj s ozbrojeným jazdcom.
