Štandardná rodinná situácia. Morrich Panych ju, našťastie, trochu skomplikuje a ozvláštni. Synovec je už sám osebe podivnou postavou, človekom postihnutý výchovou excentrickej mamičky a otca – neúspešného kúzelníka.
Práve ten synovi predčasne vyzradí všetky tajomstvá sveta, čo nezostane bez následkov. Výsledkom nešťastného mixu cudzích očakávaní a vlastných komplexov je osamelý človek. Dokonalý mizantrop v podobe bezvýznamného bankového úradníka, z ktorého života nemá úžitok nijaké telo – ani to jeho vlastné.
Svoju tetu prišiel vlastne len pochovať, ona však neumiera a neumiera. Dni utekajú, synovec sa jej pokúša pomôcť na druhý svet rôznymi svojpomocnými vynálezmi, nič však nepomáha. Medzi týmito dvoma zúfalými, vopred odsúdenými existenciami naopak vzniká zvláštne spojenectvo.
Viem si predstaviť, že by čiernohumorné situácie z tejto hry mohli byť dovedené do väčšej divadelnej absudnosti komikmi typu Bolka Polívku či Jiřího Lábusa. Druhý menovaný mal pôvodne aj v tejto hre v Čechách účinkovať.
Václav Postránecký je iný herecký typ, jeho výkon je menej okázalý, realistickejší, možno intímnejší. Na Slovensko prichádza po tom, čo si hru – aj z pohľadu režiséra – odskúšal už na scéne Divadla ABC i na početných hosťovaniach. V Bratislave si len vymenil tetušku.
Viera Topinková väčšinu času leží v posteli bez slova. Jej tvár je nahrubo napudrovaná. Aj na takto vymedzenom priestore táto herečka dokazuje, čím všetkým sa dá hrať. Dojíma krehkosťou svojej postavy, neistými krokmi, tichom prerušeným len niekoľkými slovami či jemnými gestami.
Hra má zaujímavú štruktúru, je zložená z veľmi krátkych úsekov. V rámci stmievačiek sa v nej ozývajú reálne zvuky, ktoré vedú s textom dialóg. Miestami síce priveľmi popisný, ale v zásade pomerne vtipný. Tento fór nám pomáha preklenúť čas, v ktorom sa nedeje nič, ak nerátame premenu hlavného hrdinu.
Scénografia nie je nijako výnimočná, ale zasa ani gýčová. V scénach cítime prázdne miesta, na ktorých by mali byť fotky príbuzných – reálne aj symbolicky. Niektorých návštevníkov divadla môže inscenácia zaskočiť svojou komornosťou a citlivosťou témy starnutia a osamelosti.
Povinná pauza na šampanské ako ústupok charakteru tohto divadla zážitku z hry veľmi neprospieva. Celkovo je ale táto produkcia nad úrovňou bežného repertoáru bratislavského Westu. Očakávanej komike pritom zostáva verná – hoci skôr na úrovni jemného chichotu.
Morrich Panych: Moje teta, tvoje teta
Hrajú: Václav Postránecký a Viera Topinková
Réžia: Václav Postránecký
Premiéra: 12. októbra 2007 v Divadle West v Bratislave
