Piano klub, v ktorom sa cez víkend odohral už štrnásty ročník Trenčiansky jazzový festival je vynovená spoločenská sála, kde na stenách visia pestrofarebné neóny husľového kľúča, saxofónu a gitary. Aj napriek reminiscencii na roky osemdesiate, je to sála, v ktorej si džez zachová atmosféru klubu a kde máte možnosť objednať si počas počúvania Urszuly Dzudziak alebo Davida Liebmana víno alebo rezeň s hranolčekmi, čo je príjemný komfort. Ak však hovoríme o koncertoch týchto dvoch hlavných headlinerov, ktorí vystúpili v rámci štrnásteho ročníka festivalu v sobotu a nedeľu, mne by objednané jedlo zrejme vychladlo.
Speváčka Urszula Dzudziak je zo silnej európskej džezovej generácie, ktorá sa zviditeľnila v Amerike už v 60. rokoch. Dudziaková patrí medzi rešpektované mená poľského džezu, ako sú napríklad Michal Urbaniak, Tomas Stańko, Krysztof Komeda alebo Zbigniew Namyslowski. Intenzívna dávka extenzívneho vokálneho prejavu podporená vlastným elektronickým hardvérom z nej robí speváčku, ktorá by sa určite mohla objaviť aj na alternatívnejších hudobných večeroch, ako bol ten sobotňajší v Trenčíne. Teda pokiaľ by hrala sama a nie s kvartetom.
Ďalšie zoskupenia hrajúce v rovnaký večer to nemali ľahké. Vznikol dojem predskokanov a afterpárty. Dôvod bol ten, že obidvaja headlineri festivalu hneď po koncertoch cestovali ďalej.
Ak som pri Urszule Dzudziak hovoril o náznaku alternatívy, tak americký saxofonista David Liebman (v 70. rokoch hral s Milesom Davisom) spoločne s Friedrich – Herbert – Moreno Triom predviedli princíp improvizácie, v ktorom sa hudobná forma vnútorne prehodnocuje, takže nehrali zaužívaným spôsobom téma – sólo – téma (i keď odznel aj štandard Round About Midnight). Autorsky za kvartetom stojí mladý nemecký klavirista Jürgen Friedrich. Myslím, že práve on zapríčinil spojenie európskeho pohľadu na hudobnú formu, aký môžeme počuť v dielach Stravinského, Schönberga alebo Lutoslawského s americkou džezovou improvizáciou.
Do ďalších ročníkov by džezovému festivalu v Trenčíne pomohla väčšia propagácia (z bratislavského pohľadu), pretože napriek tomu, že Bratislavské jazzové dni nás ešte len čakajú, možno vrchol džezovej jesene odznel na Slovensku minulý víkend.
Autor: Miro Tóth (Autor je saxofonista)
