Prehliadka Viditeľný posun sa koná v rámci iniciatívy bratislavskej Mestskej knižnice Priestor pre mladých, ktorej zámerom je ponúknuť svoje výstavné miestnosti aj mladým umelcom. Tematizuje problém nevidiaceho návštevníka galérie. Odľahčenou, nepatetickou, niekedy až jemne ironickou formou sa ho snaží zrovnoprávniť pri vnímaní vizuálneho diela s divákom bez hendikepu.
Braillovo písmo pre všetkých
Na návštevníka sú tu nastražené práce založené na paradoxe. V inštalácii Hviezdne nebo sa názvy hviezd premietajú na strop v Braillovom písme, takže ich nie je možné čítať hmatom. Rovnako absurdne vyznieva aj kurátorský text, ktorý je vystavený v zasklených rámoch. Braillovo písmo predstavuje na jednej strane pre vidiaceho len akýsi abstraktný motív ako vizuálny kód, no na druhej strane sa ho nevidiaci nemá možnosť dotknúť. Každý návštevník je teda istým spôsobom hendikepovaný. Dešifrovať ho je možné len spoločnými silami.
Ďalšie diela sa zaoberajú subkultúrou mládeže a jej vizuálnymi prejavmi, ktorú prispôsobujú nevidiacim mladým prívržencom metalu či graffiti. Výsledkom je pôsobivý reliéfny podpis, monochrómne nášivky na koženej bunde, či plagáty metalistických skupín vytvorené technikou slepotlače.
Príjemný humor a nadhľad už možno autori trochu „prešvihli“ vo videu, kde mladý metalisti „metajú svojím három“ v rytme zvukovej signalizácie na priechode pre chodcov.
O čom sníva nevidiaci
Zaujímavý je koncept Petra Homolu Sny nevidiaceho človeka, kde sa na základe snov pokúsil vytvoriť fotografie, ktoré zaznamenávajú vizuálnu predstavu sveta ľudí, ktorí sa so zrakovým postihnutím už narodili. Lenže idea je tu o niečo pútavejšia než forma.
Prekvapenie na záver (respektíve na začiatok) výstavy si môže vnímavejší návštevník vyhmatať, ak sa pri vychádzaní z galérie bude pridŕžať zábradlia schodiska.
Autor: Eliška Mazalanová (Autorka je študentka kunsthistórie)
