Dve odhalenia umenia za oponou

Výsledkom dlhoročnej práce americkej kurátorky Lee Karpiscakovej bolo niekoľko výstav slovenských výtvarníkov v Tucsone. Do zbierok tamojšej galérie zakúpila reprezentatívnu zbierku slovenského umenia a zavŕšením tejto práce je reprezentatívna výstava a p

Július Koller – Sondy II / Probes II. 2001, akryl, plátno.(Zdroj: REPROFOTO – GMB)

ublikácia Sny na priesečníku s realitou, ktorá potrvá v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy už len do nedele.

V roku 1990 navštívila Slovensko Lee Karpiscak, zástupkyňa a zastupujúca riaditeľka arizonského univerzitného múzea v Tucsone. Uchvátilo ju objavovanie neznámeho sveta, tak dlho oddeleného od Západu železnou oponou, rozhodla sa sem vrátiť a preskúmať slovenské výtvarné umenie.

Sedemnásť statočných

V jej výbere je sedemnásť slovenských výtvarníkov, ktorí prežili veľkú časť svojho tvorivého života v komunistickom Československu, netvorili však v duchu socialistického realizmu. Jej cieľom je rozptýliť v západných krajinách zaužívané klišé, že socialistický realizmus bol u nás jediným smerom, ktorý ovplyvňoval masy.

Z generácie narodenej pred vojnou je v Karpiscakovej výbere napríklad Rudolf Fila (1932), Juraj Bartusz (1933) Andrej Rudavský (1933), Jozef Jankovič (1937) a nebyť ich predčasného úmrtia, nechýbali by v ňom Albín Brunovský (1935 –1997), Karol Baron (1939 – 2004) a Agnesa Sigetová (1939 – 2004).

Táto generácia zažila 50. roky, ich tvorba sa dá chápať ako reakcia na socialistický realizmus – absolútne ho odmietli.

Tí trochu mladší – napríklad Dušan Kállay (1948) alebo Daniel Fischer (1950), a najmladší - Martin Knut (64), Matej Krén (58) a Simona Bubánová-Tauchmanová (61) patria ku generácii, ktorá dospela v absurdnom období normalizácie, keď boli umelecké školy malými oázami tvorivej slobody.

Pre generáciu výtvarníkov, ktorí dosiahli vek dospelosti v 60. rokoch a počas normalizácie, bolo prirodzené nebyť socialistickými realistami – dávno to nebolo v móde a uvedomovali si to aj mnohí komunistickí pohlavári.

Aj tak však existovalo absurdné rozdelenie umelcov na oficiálnych a neoficiálnych – fenomén, ktorý napriek veľmi poctivému prehľadu slovenskej histórie a obsiahlym rozhovorom so všetkými výtvarníkmi môže ostať nepochopený.

Pre demokratický svet, kde iní ako neoficiálni umelci neexistujú, je jednoduchšia mylná predstava rozdelenia umelcov v diktatúre na oficiálnych a zakázaných.

Zakázané ovocie

Od novembra 1989 ubehlo práve 18 rokov – dorástla teda prvá generácia, ktorá nemá na komunizmus vlastné spomienky. Toto obdobie už vníma podobne ako západný svet – spoza opony, nie vždy s veľkým záujmom alebo pochopením. Lee Karpiscak teda nepoodhalila umenie za železnou oponou len americkému publiku, ale aj tejto generácii.

Milan Bočkay (1946) v rozhovore spomína na neoficiálnu výstavu v Akadémii vied v roku 1979 takto: „Navonok táto činnosť niesla znaky romantizmu a mladíckeho nadšenia, ale v skutočnosti výstava, z dnešného hľadiska smiešne malá, vzbudila veľký záujem. Zakázané ovocie chutí najlepšie.“

Výstava v Pálffyho paláci Galérie Mesta Bratislavy taký záujem nevzbudila. Možno aj preto, že je pre dnešné publikum príliš oficiálna.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 723
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 171
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 301
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 161
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 625
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 499
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 787
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 616
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 921
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 998

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

Po zámku v Kroměříži sa preháňa Mária Terézia vo vetrovke

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop