V tom čase nemohli ani len tušiť, že Hair sa stane kultový a večne živý muzikál. Včera uplynulo 40 rokov od jeho premiéry, ktorá sa konala 17. októbra 1967 v newyorskom divadle Public Theatre.
Americkí herci Gerome Ragni a James Rado patrili ku komunite hippies. Obaja mali za sebou slušné skúsenosti s divadlom. Takže režisérom broadwayských produkcií už boli známi. Avšak presvedčiť niektorého z nich, že muzikálu z obdobia hippies a revolte proti vojne vo Vietname sa treba venovať, nebolo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ľahké.
Éra hippies
Ragnimu a Radovi sa to však podarilo. Manažér Joseph Papp im dal možnosť predstaviť muzikál vo svojom divadle – Public Theatre. Ďalším problémom autorov bol scenár k muzikálu, ktorý nemal presný dej.
Jeho tvorcovia si písali repliky, svoje postrehy a rôzne výroky na kúsky novín a obrúsky. Až sa im napokon podarilo vytvoriť príbeh jednej generácie, ktorá svetu odkazuje, že odmieta násilie, vojnu a že všetko sa dá riešiť cez porozumenie a lásku. „Poznali sme, aká forma sa v muzikáloch na Broadwayi vyžaduje, ale potrebovali sme do scenára dostať to vzrušujúce, čo sa v tom čase dialo v uliciach. A to nebolo ľahké,“ povedal v jednom z rozhovorov James Rado.
Hudbu k Hair zložil o generáciu starší Galt Mac Dermot.
Láska a smrť
Hlavným hrdinom muzikálu je Claude Hooper Bukowski, rodák z Oklahomy. Má narukovať do americkej armády. Keďže vie, že v armáde vládne prísna disciplína, chce si poriadne užiť posledné dni „slobody“.
Vyberie sa na výlet do New Yorku, kde v Central Parku spoznáva partiu mladých ľudí. Tí holdujú drogám, alkoholu a sú odporcami konzervativizmu.
Do oka mu padne Sheila Franklinová, ktorá sa okolo partie mladých ľudí vozí na koni. Tí sa tiež rozhodnú prenajať si koňa a voziť sa po parku. George Berger je vodcom partie a Clauda vezme na pravý newyorský žúr, kde sa zoznámi so Sheilou. Obaja sa do seba zaľúbia. Claud však odchádza do armády.
George, Sheila a ostatní kamaráti sa rozhodnú ho navštíviť. Aby Sheila mohla zostať so svojou láskou, George Berger sa prezlečie za Clauda a stane sa vojakom americkej armády. V ten istý večer vojaci musia ísť bojovať do Vietnamu.
George, preoblečený za vojaka Clauda, končí na bojisku, kde ho čaká smrť. Sheila a Claud zostávajú spolu, i keď za obeť ich lásky musel zomrieť ich dobrý priateľ.
Amerika sa s muzikálom nezmierila
Po odohranej 97. repríze sa Hair dočkal niekoľkých úprav. Návštevnosť muzikálu nebola až taká veľká, ako manažér Joseph Papp očakával. Z projektu odstúpil a novým producentom sa stal Michael Butler.
V roku 1968 sa muzikál dostal na Broadway, kde sa odohralo až 1750 repríz tohto predstavenia. Hair sa dočkal aj filmovej podoby. Práva naň získal režisér Miloš Forman, a to až desať rokov po premiére. Amerika sa však s muzikálom až tak ľahko nezmierila. Niektorým občanom prekážali rockové skladby, iným dlhé vlasy a už len málokto sa zmieril s nahotou, so sexom a s drogami na javisku.
V roku 1970 súd v štáte Massachusetts rozhodol, že herci musia byť zaodetí a z predstavenia musí zmiznúť simulácia pohlavného styku. Herci z Vlasov sa však s týmto rozhodnutím nezmierili. Odvolali sa na Najvyšší súd Spojených štátov. Ten po niekoľkých mesiacoch rozhodol, že simulácia sexu, nahota a iné vyjadrovanie hercov je chránené prvým dodatkom americkej ústavy o slobode vyjadrovania sa.
Dodnes bol muzikál preložený do 18 jazykov a odohraný v 30 krajinách sveta.
