Bol by som aj dobrým riaditeľom firmy

Viete si predstaviť činohru, v ktorej sa na javisku mlčí? Režisér HANS HOLLMANN takú dnes odpremiéruje v bratislavskom divadle Aréna. Ide o slovenskú premiéru hry Marguerite Durasovej India Song. V roku 1989 v nej hral Juraj Kukura. Hans Hollmann má na ko

Hans Hollmann.(Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

nte réžie vo Viedni, Bazileji, Stuttgarte, Bonne, Drážďanoch, Frankfurte, Zürichu či Barcelone. Narodil sa v Grazi, kde vyštudoval právo, réžiu a herectvo vo Viedni. Vytvoril projekt Hessenskej divadelnej akadémie, ktorú dodnes vedie.

Ako sa cítite v slovenskom divadle?

„Prišiel som na pozvanie Juraja Kukuru. Režíroval som ho v úlohe Michaela Richardsona v Bonne, ktorého mestské divadlo patrilo k najdôležitejším v krajine. Bolo neuveriteľne bohaté, len na kostýmy som mal k dispozícii toľko peňazí, čo tu nemám na celú hru. Napriek tomu je divadlo Aréna jedinečné. Moja teória, ktorú som štrnásť rokov učil aj študentov na Akadémii vo Frankfurte, je, že obmedzenia vedú k umeleckým výsledkom.“

Nie je to na úkor kvality?

„Vôbec neplatí, že keď máte dostatok prostriedkov, ste lepší. Vo Freiburgu som mal pred siedmimi rokmi na celú Čarov­nú flautu dvadsaťtisíc mariek. Inde som dostal stodvadsaťtisíc len na výpravu, a aj tak bolo frei­burské predstavenie jedno z najlepších v mojej kariére.“

Znamená to, že Aréna nemá peniaze?

„Ale to neznamená, že neponúka dobré produkcie. Necítim sa tu inak, ako keď režírujem v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Taliansku či vo Francúzsku. Divadlo nezávisí od krajiny a jazyka.“

Ako komunikujete s hercami?

„India Song je jedna veľká choreografia. Sama autorka predpisuje, že na javisku nepadne ani slovo. Pri tradičnom japonskom divadle Kabuki nerozumiete tiež ani slovo, ale viete povedať, ktorý herec hral vynikajúco, ktorý dobre a ktorý bol do počtu. Dokážem režírovať slovenskú vetu tak, ako keby bola nemecká. Zákony vyjadrovania a rétoriky sú v každej reči rovnaké.“

Spomínate si na režírovanie Juraja Kukuru v 1989?

„Áno. Druhýkrát som s ním ešte pracoval v Bazileji. Tam už aj hovoril na javisku.“

Obsadili ste ho do India Song preto, že síce na javisku nehovoril, ale dobre vyzeral?

„Samozrejme. Všetci ho poznali z televízie.“

Ako sexsymbol?

„To by bolo príliš jednoducho povedané. Kukurov Michael Richardson je typ, ktorý vyplní miestnosť. Je neprehliadnuteľný. Teraz ho hrá Sáva Popovič. Je iný ako Juraj, ale tiež ho neprehliadnete. Popovič vyžaruje niečo tajomne brutálne, Juraj bol taký salónny typ.“

Charizmatický?

„To sú obaja. Inak by som ich neobsadil. Veď neprehovoria. Iba sa správajú. Ale to, ako pohladia ženu, musí prehovoriť za nich.“

Je Juraj Kukura lepší herec alebo riaditeľ?

„Razím takú teóriu, že by som bol dobrý aj ako generálny riaditeľ v nejakej firme. Keby som študoval medicínu, určite nerobím obvodného lekára, ale vediem kliniku. Čiže keď niekto raz vyniká, ako napríklad Kukura, bude vynikať v akomkoľvek povolaní. Videl som program jeho divadla. Robí tu kvalitné európske divadlo.“

Ale je to risk. Slovenské publikum je konzervatívne a Durasová je kontroverzná autorka. Čo očakávate od publika?

„Durasová robila aj filmy. Samozrejme, že boli iné ako obyčajné snímky, ale aj tak sa ľuďom páčili. Verím, že keď sa divadlu podarí cez uvedenie hry ohúriť, potom sú kontroverznosť a konzervativizmus každému ukradnuté.“

Keď dokážete režírovať hru, kde na javisku nepadne ani slovo, neuvažovali ste o réžii baletu?

„Všetky moje inscenácie sú veľmi choreografické. Vo Frankfurte učil William Forsythe. Urobil z Frankfurtu hlavné mesto tanca. Na škole sme mali pedagóga klasického tanca, ktorý mal pred dôchodkom. Zrazu katedre hrozilo zrušenie. Postaral som sa o to, aby sa tak nestalo. Dodnes tam sú Forsythovi spolupracovníci aj on sám. Tanec milujem.“

Najprv ste vyštudovali právo. Je právo svojím spôsobom tiež divadlo?

„To nie. Naša rodina patrila k strednej vrstve a tam keď niekto povedal, že chce byť herec, to bol koniec. Rodičia mi povedali, aby som vyštudoval niečo poriadne. Keby sa mi nepodarilo štúdium réžie, tak by som pri umení ostal aj ako právnik. Lebo je jedno, čo študujete, každá škola vás naučí rozmýšľať.“

V mlčiacom svete lásky

Hra India Song by mala byť pre tím divadla Aréna výzvou nielen vďaka účasti nemeckých tvorcov na jej inscenovaní. Autorka v nej približuje svet odohrávajúci sa v mlčaní. Keď postavy hovoria, sú neviditeľné, keď konajú, nehovoria. „Durasová je poetkou v širokom slova zmysle,“ charakterizuje príbeh lásky v mnohorakých podobách, odohrávajúci sa v 30. rokoch v Indii, prekladateľka Michaela Jurovská. O príbehu hovoria štyri hlasy bez tváre, ktoré sa zhovárajú medzi sebou, zatiaľ čo na javisku vystupujú postavy, ktoré hlasom nepatria.

V hre, ktorú autorka napísala v lete roku 1972 na žiadosť riaditeľa National Theatre v Londýne, sa objavuje leit­motív z noviel Vicekonzul a Žena od Gangy. Podľa nej o rok neskôr nakrútila úspešný rovnomenný film.

Režisér rieši podstatný rys tejto hry v duchu presvedčenia, že divadlo by malo byť aj o inom než len o jazyku. V inscenácii účinkuje vyše tridsiatka hercov, z ktorých sa na javisku objaví len niekoľko, ostatní prepožičali hre svoje hlasy. Pre nich strávil režisér podstatnú časť skúškového obdobia v štúdiách rozhlasu. V hlavných úlohách sa „naživo“ predstavia Ingrid Timková, Ján Gallovič alebo Marián Prevendarčík, Matej Landl, Sava Popovič či František Balog.

(ea)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  3. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  10. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 20 499
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 454
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 13 485
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 994
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 532
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 5 629
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 433
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 483
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 380
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 166

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Chorvátsky novinár pre SME: Nie som šťastný z futbalového úspechu

Tréner Zlatko Dalič premrhal možnosť zmeniť veci.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kto bude udeľovať Ficove štátne vyznamenania

Nové štátne ceny chce udeľovať vláda.

KULTÚRA

Vraždu Kuciaka nemali chuť spracúvať. Ukázalo sa, že je čas

Joj chystá tretie pokračovanie seriálu Za sklom.

Neprehliadnite tiež

Vraždu Kuciaka nemali chuť spracúvať. Ukázalo sa, že je čas

Joj chystá tretie pokračovanie seriálu Za sklom.

Adorujú Putina, spievajú v uniforme. Prečo bude takáto kapela na Slovensku?

V Bratislave sú plagáty v azbuke. Organizátorov koncertu je ťažké vypátrať.

O knihách

Daniel Majling: Človek by dnes musel byť veľmi apatický, aby nebol naštvaný

Väčšina ľudí dnes arsertivitu a osobnosť len predstiera a idú do mnohých zbytočných sporov nie z presvedčenia