KATOVICE. V hale novotou voniaceho mrakodrapu v centre poľských Katovíc visí obrovský plagát. Tváre mladých dôstojníkov, dievčat s účesmi 30. rokov. A na ňom nápis: Katyň.
Hovorí sa, že tento film nestora poľských filmov Andrzeja Wajdu je najzásadnejším momentom predvolebnej kampane pred poľskými voľbami.
Premiér na premiére
Faktom je, že sa drží suverénne na čele najsledovanejších filmov, len za prvých dvadsať dní od premiéry ho videlo vyše 1,5 milióna Poliakov a hovorí o ňom skoro každý.
Premiéra sa stala štátnou akciou, na ktorú prišla azda celá vláda Jaroslawa Kaczyńského.
Počas večera sa v šesťsálovom katovickom multikine premieta hneď dvakrát. Len predavač popcornu má smolu, na tento film sa s colou a kukuricou ani do multikina nechodí.
Katyň je totiž o jednej z najväčších tragédií v modernej poľskej histórii, o zavraždení desiatok tisíc poľských dôstojníkov, elity národa, na Stalinov príkaz v roku 1940. Moskva až do Gorbačova o celom masakre tvrdila, že bol dielom nacistov. Túto lož schvaľovali i komunistickí vládcovia Poľska.
Film sa začína porážkou Poľska v septembri 1939. Z jednej strany mosta sa valí dav a proti nemu beží skupina utečencov z druhej strany. „Ľudia, kam bežíte, za nami sú Nemci,“ volajú na nich tí, čo chcú prejsť rieku. „Sovieti, sovieti nás okupujú,“ volá skupinka tých, ktorí radšej volia okupáciu od Nemcov. Potom príde silná scéna z Krakova okupovaného Nemcami v aule sú naprešovaní poľskí profesori, odkiaľ ich odvážajú do koncentračného tábora.
Zlí fašisti, zlí komunisti
Po „oslobodení“ na námestí púšťajú sovieti film, kde ukazujú Katyň ako nemecké zverstvo. Odbojárka, ktorá chce po vojne svojmu v Katyni popravenému bratovi dať na hrob správny dátum smrti, končí preto vo väzení.
Film sa končí tichom, do ktorého idú nekonečné titulky. Ľudia sedia, ozýva sa vzlykanie. Ako na pohrebe, napadne vám. A tiež, že po takom filme nikto z divákov komunistov voliť nebude.
Autor: Lidové noviny
