Džez nezomrel, ale už čudne zapácha – takto nejako to povedal Frank Zappa niekedy v 70. rokoch. Keď človek sleduje návštevníkov Bratislavských jazzových dní, nemá pocit, že by to boli ľudia, čo prišli váhavo povzbudiť ťažko chorého pacienta. Chodiť na „džezáky“ je skrátka stále in. Možno tomu pomáha aj dramaturgia festivalu – usporiadatelia naň tradične zaraďujú aj vystúpenia, nad ktorými ortodoxný fanúšik len prevráti zrak. Tento rok sa však ani konzervatívci nemohli sťažovať.
VIDEO: Bratislavské jazzové dni otváral i Marián Varga
Toto je džez?
Spočiatku to tak nevyzeralo. „Toto je džez? Veď to je čistá world music,“ šomrali podaktorí. Maďarská skupina Mitsoura síce džezové prvky používa, ale väčšmi sa určite „namotala“ na kadejakú etnickú hudbu. Moderná elektronika sa snúbila s indickými bubienkami, elektronikou a sopránovým saxofónom a celé to zastrešovala speváčka Mitsou s postavou aj hlasom škriatka, ktorú by ste medzi mnohými jej kolegyňami určite rozpoznali. Sú však aj ľudia, čo etnické jačanie nevyhľadávajú. Marián Varga a „džezáky“, to je zvláštna kombinácia. Vo fajčiarskom stane sa na toto konto vtipkovalo, že by sa festival mal premenovať na „Bratislavské dni, o. i. jazzové“, ale „nášho Mariána“ si každý rád pozrel.
Prvým naplnením senzorov tých najdžezovejších emócií festivalu bol poľský trubkár Tomasz Stanko. Elegantný pán v rokoch, ktorý to vie s mladou kapelou, čo božsky hrá. Úžasná vyrovnanosť, všadeprítomný lahodný groove. Nečudujem sa, že toto berú aj v Amerike, krajine džezu, kde majú svojich muzikantov habadej. Mike Stern je jeden z najvýznamnejších džezrokových gitaristov a opäť to dokázal. Prišiel s novou úžasnou rytmikou, bubeníkom Dennisom Chambersom a veteránskym basgitaristom Anthonym Jacksonom. Heavymetalový saxofonista Bob Franceschini patrí k Sternovým stáliciam a človek si často pomyslel, že nebohý Michael Brecker má vážneho plnokrvného nástupcu. Len ten žoviálny marketing si mohol majster odpustiť.
Ozajstný džez
Sobotňajší večer sa začal „naozajstným“ džezom – prešovské AMC Trio vystúpilo s prominentným hosťom, švédskym gitaristom Ulfom Wakeniusom a do spoločenskej sály sa zniesol duch raného Pata Methenyho. Teda melodické témy a hebké harmónie. Wakenius sa však v Methenym zhliadol až príliš.
Saxofour je štvorica úžasných saxofonistov z Rakúska. V komponovanom programe nám zahrali neskutočné úpravy filmových melódií (okrem saxofónov používali aj klarinet, basklarinet a flautu) a predviedli skvelú šou plnú humoru.
Basgitarista Mark Egan hral v triu s uznávaným gitaristom Johnom Abercrombiem a celé mi to znelo prevarene a nudne. Mark Egan má očividne najlepšie časy (v počiatkoch skupiny Pat Metheny Group) za sebou. Takto je jeden z mnohých.
Us3 je veselá kombinácia tanečnej hudby a džezu. V Bratislave vystúpila aj s dvoma repermi a DJ a bolo veselo. „Majiteľ skupiny“ Geoff Wilkinson patrí medzi veteránov tanečného acid džezu, ale zabávať (sa) stále vie. A aby sme nezabudli na malé pódium – v piatok na ňom hrala česko-medzinárodná nujazzová skupina Alvik a v sobotu mladá speváčka Hana Gregušová so skupinou, v ktorej hviezdil saxofonista Rado Tariška.
|