V nedeľu sa skončili Bratislavské jazzové dni. Posledný večer bol najlepší a ešte k tomu dnes festival vyvrcholí sólovým koncertom hviezdneho pianistu Chicka Coreu.
Niekedy chcú ľudia ísť len na jeden večer festivalu Bratislavské jazzové dni a rozhodujú sa, ktorý z nich to bude. Kto si zvolil tento rok nedeľu, určite nemusí ľutovať, lebo z posledného večera festivalu sa vykľul možno najlepší.
Spievajúca saxofónová hviezda
Už zahrievacie kolo - frankofónny Afričan Bibi Tanga rozveselil sálu groovami, kde bolo počuť funk, reggae aj afrobeaty. Druhý koncert bol jedným z (niekoľkých) vrcholov festivalu Bratislavské jazzové dni.
Americký saxofonista Bill Evans je aj u nás dosť známy, na BJD hral so svojím funkovým projektom Push v roku 1996. Tentoraz priviedol niečo úplne odlišné - kapelu Soulgrass, ktorá vychádza z čistej americkej bluegrassovej tradície.
Na základoch fenomenálnej rytmiky sa svižne pohybovali neskutoční hráči – banjista Ryan Cavanaugh, ktorý mal svoj elektrofonický nástroj zapojený do efektového procesora, takže zvládol aj rockové zvuky, a huslista Christian Howes.
Bola to smršť, radosť, štramácka elegancia, Evans hral okrem na tenor- aj na sopránsaxofóne a, čo je u neho úplná novinka, aj spieval. Vraj sa k tomu odhodlal až nedávno, no človek zostáva v údive, prečo doteraz váhal.
Dvojčlenný orchester
Zdalo sa, že ďalší program už bude len doznievanie silných emócií z Evansa, ale nakoniec sa to skončilo inak. Smršť sa vykľula z nemeckého dua Friend’n’Fellow. Počuť naživo vášnivý dialóg speváčky s najsexi hlasom Constranze Friends v sprievode akustickej gitary Thomasa Fellowa (na snímke) bolo niečo unikátne.
Ďalší členovia kapely neboli potrební, Fellow jednoducho všetky ostatné nástroje zahral na gitare. Priam bolo počuť basovú linku, perkusívne groovy, sprievod aj sólo naraz. Človeku sa chcelo kričať od radosti a standing ovation bolo to najmenej.
V pauzách hral na malom pódiu vo vedľajšej sále skvelý mladý klávesista Marián Čekovský s gitarovým rýchlikom Henrym Tóthom.
Americká skupina Spyro Gyra, ktorá hrala ako úplne posledná, predviedla to, čo od nej asi všetci návštevníci čakali – koncertne trochu pribrúsený, ale stále hebký smooth jazz najvyššej úrovne. Osadenstvu unavenému po trojdňovom koncertnom maratóne sa páčilo a všetci sme odchádzali s pocitom, že tohtoročné „džezáky“ dopadli naozaj, ale naozaj dobre.
To najlepšie nakoniec
Ale to ešte stále nie je všetko. Dnes večer sólovo vystúpi v bratislavskom Parku kultúry a oddychu Chick Corea v rámci „apendixu“ Bratislavských jazzových dní. Včera mu už z Rakúska priviezli koncertné krídlo Yamaha.
Kto si nekúpil lístky na tento komorný koncert v predstihu, má smolu – vstupenky sú už dávnejšie beznádejne vypredané.
