Myšlienku nosil v sebe režisér Ján Ďurovčík takmer rok. „Čakal som na kopnutie povestnej múzy. Vedel som, čo chcem povedať, ale muselo to dozrieť,“ povedal novinárom režisér.
Komorné obsadenie dvoch tanečníkov a dvoch hercov zosobňuje tému odchádzajúceho umelca s jeseňou na tvári a prichádzajúceho talentu v tele príťažlivej baletky. „Tak ako je v Labuťom jazere kontrast medzi čiernou a bielou labuťou, tu je kontrast medzi umelcom, z ktorého padá lístie, a mladou baletkou, do ktorej sa nedá nezamilovať,“ vysvetľuje Ďurovčík.
Herci aj tanečníci pritom prekračujú mantinely svojho povolania a tanečníci okrem pohybu hrajú a spievajú, herci okrem hrania spievajú a tancujú. Celé predstavenie sa odohráva ako keby v zákulisí počas predstavenia Labutieho jazera. Diváci nazrú do divadelnej šatne, sprchy či do skúšobnej sály.
Slovenské divadlo tanca má k podobným formám totálneho divadla blízko, nové predstavenie nebude výnimkou. Výnimkou nebude ani turné, ktoré nasleduje po dvoch bratislavských premiérach dnes a zajtra v Štúdiu S.
Na scéne a v kostýmoch Martina Černého sa v Labuťku predstavia Marianna Paulíková, Ján Špoták, Marián Geišberg a Nela Pocisková.
Autor: zk
